Ešte keď som robila konzultantku IT bezpečnosti bolo zaujímavé sledovať “predsudky” a pokusy skúsených administrátorov. Keď som sa spýtala nejakú technickú otázku a oni skúšali odpovedať úplne mimo tému. O to viac bol potom lepší pocit, keď som im dokázala, že sa v téme vyznám.

Continue reading

Jana pochádza z Bošian a jej cesta do IT viedla cez štúdiá na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Keďže ju najviac očarila automatizácia a robotika, celkom prirodzene zakotvila v spoločnosti ABB, kde pracuje ako aplikačná inžinierka a ku svojej práci využíva programy MOD300 a automation builder.

Čo ťa priviedlo k IT?
Už od mala ma veľmi zaujímala matematika a fyzika. Mala som šťastie, že ma v tom podporoval aj môj otec. Čo sa týkalo matematiky, fyziky a chémie, vždy vedel všetko, na čo som sa ho opýtala. Bol pre mňa veľkým vzorom. Po strednej škole som sa preto rozhodla študovať na FEI STU, kde som obdivovala odbornú úroveň profesorov, najmä na katedre jadrovej energetiky a katedre robotiky. V mojej prvej práci ma veľmi zaujalo oživovanie strojov a vedela som, že týmto smerom sa chcem ďalej vydať.

FEI STU nie je úplne kombinácia matematika, fyzika chémia. Je ešte niečo čo ovplyvnilo tvoje rozhodnutie vybrať sa IT smerom?
Som človek, ktorý má rád výzvy. Chcela som aby ma práca bavila a posúvala ďalej, rozvíjala moju osobnosť. A presne to práca v IT oblasti je. Každé zadanie je iné a človek ho musí vyriešiť. Keď je zadanie hotové človek ma zo seba dobrý pocit, že to zvládol.

 

Zmenila by si rozhodnutie pracovať v IT?
Nezmenila. Som spokojná. Práca ma veľmi baví. Myslím, že prekonala moje očakávania, ktoré som mala ešte počas školy. Naopak, rada by som sa ďalej vzdelávala a stala sa odborníčkou v mojej oblasti . 

 

Čo je tvoja oblasť?
Je to automatizácia. Je to veľmi zaujímavá časť IT, v ktorej vidieť ako kód, ktorý programátor naprogramuje ožíva. Ako sa začnú hýbať motory, posúvať pneumatické valce či rozbehne sa výrobná linka. 

 

Čo pre tebe znamená IT?
IT je dosť široké. Preto si myslím, že každý si v nej dokáže nájsť niečo, čo by ho bavilo. Či už tvorba internetových stránok, rôznych aplikácii, programovanie robotov, či oživovanie celých výrobných liniek. IT technológie majú dvojaký dopad na ľudí. Niekomu pomáhajú, niektorí sú od nich závislí. Ide o to, ako sa k nim človek postaví.
Čo sa mi na tomto sektore páči je, že ľudia v IT tvoria určitú komunitu, majú svoj humor, svoje témy na rozprávanie, ktorým nie každý rozumie (smiech). 

 

Vieš nám priblížiť IT humor, napríklad tvoj obľúbený vtip?
Mám obľúbený vtip, rozhovor dvoch itéčkárov: „Včera som zbalil prekrásne dievča, predstav si, 90-60-90. Tmavofialovú?“ 

V čom vnímaš komunitný rozmer IT ľudí?
Títo ľudia sú múdri, logicky uvažujúci a dokážu efektívne pracovať.

Povedz nám o tvojich úspechoch, na čo si hrdá?
Som hrdá na to, že aj keď som nevyštudovala konkrétne automatizáciu, nebála som sa a keď prišla pracovná ponuka, vzala som ju a všetko som sa naučila, aby som bola rovnako dobrá, ako ľudia, čo to vyštudovali.

Ako si prekonala tvoj strach? Čo ti pomohlo, inšpirovalo, motivovalo?
Ešte stále mám niekedy strach alebo skôr rešpekt pred niektorými zadaniami. Ale o to lepší má človek zo seba pocit, keď to pred čím mal rešpekt zvládne. Pomohlo mi uvedomenie, že všetci sme len ľudia, ktorí nemusia všetko vedieť. Keď sa človek vzdá len preto, že sa bojí, tak to neskôr bude ľutovať a ja nechcem ľutovať svoje rozhodnutia.

Čo ťa v tvojej práci napĺňa a ďalej motivuje?
Najviac sa mi páči, že stále napredujem. Stále získavam nové skúsenosti a vedomosti. Nie je to práca, v ktorej by som stagnovala alebo ktorá by bola nudná. Sama sa tiež ďalej vzdelávam – študujem tutoriály k programom alebo čítam na internete novinky zo sveta IT, navštevujem rôzne webináre.

Odporuč nám zdroje, z ktorých sa vzdelávaš?
Je to hlavne Google (smiech). Záleží, čo človek potrebuje, teraz je na internete veľmi veľa informácií. Aktuálne pri práci v ABB čerpám veľa informácií najmä z firemnej stránky.

Je podľa teba dosť žien v IT na Slovensku?
Je pravda, že v súčasnosti je v tejto oblasti viac mužov, ale nájde sa aj veľa šikovných žien. Verím, že ich počet bude stále rásť. Je to nielen zaujímavá práca, ale aj dobre finančne ohodnotená.

Čím by si motivovala iné ženy, aby to skúsili? Čo oslovuje v tomto smere teba?
Okrem finančného ohodnotenia, na ktoré pozerá veľa študentov, ktorí si vyberajú zamestnanie, je to flexibilita práce, čo je veľká výhoda najmä pre matky. Nemusia riešiť čo s deťmi, keď sú choré, keďže práca sa dá zväčša vykonávať aj z domu. Je to práca, ktorá nie je monotónna. 

Ako na teba reagovalo okolie, keď si začala pracovať v IT?
Rodina a priatelia by sa skôr čudovali, keby som si vybrala inú cestu (smiech). Vždy ma bavila matematika a fyzika. Som ten typ človeka, čo verí faktom a vzorcom. Je pravda, že niektorí muži  si ešte stále myslia, že žena patrí do kuchyne – stretla som sa s tým aj na škole, aj v práci – ale to ma skôr viac nakopne, aby som dokázala, že som lepšia, ako predpokladajú.

Ako podľa teba ženy obohacujú IT tímy? Myslíš si, že existuje rozdiel medzi mužským a ženským kódom?
Povedala by som, že ženy prinášajú iný pohľad na vec a niekedy práve tento pohľad chýba. A aj atmosféra je možno o čosi lepšia. Kód každého programátora je iný, nejedná sa o rozdiel medzi ženským či mužským. Je to vždy o konkrétnom programátorovi a jeho spôsobe rozmýšľania či štýlu písania.

Vieš viac popísať ženský pohľad, ktorý opisuješ?
Toto ťažko popísať (smiech). Povedala by som, že ženy si všímajú viac súvislosti a podobnosti medzi vecami. A keď sa niečo učia, neboja sa spýtať či poprosiť o radu, zatiaľ čo mužská ješitnost to mužom bráni spraviť. 

Čo by sme podľa teba mali robiť, aby dievčatá nestrácali záujem o IT?
Ja som touto cestou šla už od základnej školy, keď som chodila na matematické súťaže. Ale veľmi dôležitú úlohu zohrávajú najmä učitelia na základnej a strednej škole. Práve tí dokážu najviac ovplyvniť smer, ktorým sa žiak alebo žiačka vyberie. A takisto aj rodičia, je dobré keď majú žiačky oporu aj tam.

A čo by podľa teba mohli urobiť viac učitelia?
Pomohlo by kebyže do škôl chodili prednášať ľudia, ktorí v tejto oblasti pracujú. Chýba prepojenie praxe a školy. Žiakom by pomohlo pri výbere, keď budú vedieť čo si vyberajú nebolo by to len niečo neznáme a abstraktné.

Chcela by si, aby išli tvoje deti v tvojich šľapajách?
Určite ich budem k tomu viesť. Ale konečné rozhodnutie nechám na nich.  

A teraz trochu menej konvenčne: Máš zaujímavú prihodu alebo vtip z IT prostredia ?
Zábavnú príhodu ani nie. Ale vždy sa mi ráta výraz chlapov, keď vidia, ako žena zapája káble v rozvodnej skrini (smiech). 

Čo by si odkázala našim čitateľom na záver?
Nikdy sa nevzdávajte. Aj keď si niekedy človek neverí alebo sa bojí, že to nezvládne. Je vždy horšie niečo neskúsiť ako stále premýšľať nad tým, čo by bolo ak… 

 

Simona pracuje ako aplikačná inžinierka pre ABB s.r.o., kde vytvára robotizované pracoviská. Pochádza z malej dediny na Orave a tomu, že vyštudovala pre dievčatá nie celkom typickú Strojnícku fakultu vďačí najmä rodičom, ktorí ju inšpirovali a podporovali.

Tvoja cesta viedla prvotne ku konštruovaniu. Čo ťa nakoniec priviedlo k IT?
Od základnej školy ma veľmi bavila matematika a postupom času sa k nej pridala aj fyzika. Na strednej škole som z týchto dvoch predmetov úspešne zmaturovala a postupne som začala uvažovať, čo by som v budúcnosti rada robila. Moje rozhodnutie smerovalo na Strojnícku fakultu v Bratislave. Na tejto vysokej škole ma veľmi zaujali predmety ako Konštruovanie, Pružnosť a pevnosť a až neskôr na druhom stupni štúdia som sa začala zameriavať na oblasť robotiky. Vtedy som si viac menej náhodou poslala životopis do ABB, prišla som na pohovor a zobrali ma. Pomohlo mi to neskôr aj s mojou diplomovou prácou, pretože som pri nej mohla využívať vlastné praktické skúsenosti. Môj kolega bol zároveň aj mojím konzultantom. Dnes už v ABB pracujem rok a pol na pozícii aplikačnej inžinierky.

Čo pre teba znamená IT?
IT je veľmi široká oblasť, ktorá sa týka všetkých hľadísk riadenia a spracovania informácií. V IT oblasti nemusí ísť konkrétne len o čisto programovanie v softvéroch, ale aj napríklad rôzne výpočtové strediská. Ide o to, že rovnako ako programátor používa rôzne vstupné dáta a informácie, takisto aj vývojár / výpočtár používa vstupné dáta a informácie, preto sa sem zaraďujú rôzne odvetvia.

V súčasnosti IT technológie tiež využívame nielen na vykonávanie práce v zamestnaní, ale aj vo svojich domácnostiach. Technológie tak môžu mať dvojaký dopad na ľudí. Buď im pomáhajú, alebo sú od nich závislí. Ide len o to, ako sa k tomu postavia.

Ako na teba reagovalo okolie, keď si začala pracovať v IT?
Pre rodinu a priateľov, ktorí ma dobre poznajú to nebola žiadna novinka. Tým, že som vyštudovala technické zameranie, nepripadalo im to nijak prekvapivé. Avšak, kto bol prekvapení, boli niektorí kolegovia. Asi si nevedeli predstaviť, že prácu v tíme aplikačných inžinierov môže vykonávať aj žena. Tým, že pracujem v robotike, okrem programovania sa venujeme aj realizovaniu jednotlivých pracovísk, a táto časť práce je pre mňa ťažšia ako pre mužských kolegov. Niektoré veci nedokážem urobiť jednoducho preto, že nemám takú fyzickú silu. Takže uznávam, že v mojom odbore má pri realizácií mužské pohlavie navrch, ale pri počítačovej časti sme si rovnocenní

Čo ťa v práci napĺňa?
Neustále sa učím niečomu novému, to znamená, že každým dňom získavam nové vedomosti a skúsenosti. Navštevujem tiež rôzne webináre, pozerám tutoriály a podobne.

 

Myslíš, že je dosť žien v IT na Slovensku?
Určite nie je dostatok žien v IT. V tejto oblasti stále prevládajú hlavne muži a niektorí ľudia majú stále názor, že žena v týchto technických smeroch nemá čo robiť. Avšak, taktiež je pravda, že počet žien a dievčat, ktoré sa zaujímajú o technológie sa postupne zvyšuje, a aj tu už nájdeme veľa šikovných žien.

Ako podľa teba ženy obohacujú kolektív v IT tímoch?
Každý človek zmýšľa inak. Čo znamená, že rozdiely medzi mužom a ženou, okrem pohlavia, sú aj v pohľade na danú vec. Takže žena môže priniesť iný pohľad na veci, o ktorom muži možno ani neuvažovali.

 

Ako by sme mali viesť dievčatá, aby nestrácali záujem o IT?
Vždy to závisí od človeka, čo ho baví a napĺňa, žiadny špeciálny návod na to nie je. Práca v IT nebola hneď mojím vysnívaným povolaním. Už od základnej školy ma však bavila matematika a fyzika, a tak som sa uberala týmto smerom. Samozrejme, že ako dieťa som snívala o rôznych povolaniach. Keď však prišiel posledný rok gymnázia, definitívne som sa rozhodla ísť študovať na Strojnícku fakultu. Každý sa nakoniec musí rozhodnúť sám, čomu sa chce v budúcnosti venovať a čo ho bude napĺňať.

Chcela by si, aby sa aj tvoje deti venovali IT?
Keď raz budem mať deti a oni sa rozhodnú venovať IT oblasti určite ich v tom podporím. Avšak, aj keby sa rozhodli pre inú prácu, podporím ich v tom, čo ich bude baviť a napĺňať.

Čo by si odkázala našim čitateľom?
Ísť si za svojím cieľom a nevzdať sa hneď pri prvej prekážke. Je omnoho jednoduchšie vybrať si ľahkú cestu, ale nakoniec aj tak zistíme, že cesta s prekážkami má pre nás väčšiu cenu, pretože pocit zadosťučinenia po príchode do cieľa je omnoho väčší ako pri jednoduchej ceste.

Mária Masárová študuje posledný rok na VUT v Brne odbor Bioinformatika a biocomputing. Pracuje zároveň ako PHP a JavaScript developer v Trenčianskej IT spoločnosti AP soft v tíme na vývoj výrobných riešení – Manufacturing Enterprise Solutions.

Čo ťa priviedlo k IT?

Keď som bola menšia, tak som veľmi chcela ísť študovať fyziku, bavila ma dosť aj matematika a hlavne aj PC hry. Neskôr na gymnáziu som si uvedomila, že by som chcela robiť aj niečo s PC. Pamätám si, že som si vravela – fyzika, matematika, informatika, je celkom fajn „kombo“ a ide to „ruka v ruke“. Mala som kamaráta, ktorý vtedy študoval IT na VUT v Brne a začala som sa od neho „vyzvedať“ informácie. A rozhodla som sa, nielen pre informatiku, ale aj pre VUT v Brne, vzhľadom na jej dobré referencie. A ak by som teraz stále pred tým rozhodnutím opäť, rozhodla by som sa rovnako.

Kto, alebo čo ťa inšpirovalo?

Páčili sa mi ľudia z NASA, vesmír a všetko okolo toho. Potom sa to trošku konvertovalo na informatiku. Vždy som však chcela robiť také niečo „WAU“, myslím tým – robiť niečo, čo bude pomáhať ľuďom a uľahčovať im/nám život.

Aké máš plány do budúcnosti?

Jednoznačne sa vidím v IT sfére, aj v spoločnosti, kde teraz pracujem. Mojou prioritou je naučiť sa čo najviac programovať v rôznych technológiách. V budúcnosti by som sa rada venovala projektom, kde by som vedela uplatniť poznatky aj z odboru bioinformatika. Robiť niečo, aby to pomáhalo a zjednodušovalo prácu ľuďom/zdravotníkom. Možno to znie ako klišé, ale aby výsledky mojej práce boli prínosné pre túto spoločnosť.

Zmenila by si rozhodnutie pracovať v IT?

Nezmenila, považujem ho za správne. Práca ma baví a taktiež mi vyhovuje kolektív. Čo sa týka očakávaní, tak všetko je presne tak, ako som očakávala – robím predsa s PC. Zatiaľ nemám pochybnosti a som presvedčená, že chcem zostať v sektore IT.

Čo pre teba IT znamená?

Okrem toho, že študujem IT a už aj pracujem v tej sfére, tak je to predovšetkým moje HOBBY a baví ma to. Čo sa týka dopadu IT na život ľudí, to je to, čo ma fascinuje na tom – IT riešenia nám dokážu uľahčovať život.
Samozrejme, že ľudia v IT sú komunitou a pochopiteľne pre mňa tou najlepšou. Páči sa mi ich zmýšľanie, pohľad na veci, chuť neustále sa vzdelávať a dokonca aj humor, ktorý veľa ľudí nechápe.

Čo ťa v práci napĺňa?

Moja práca ma baví, a zároveň máme veľmi dobrý kolektív v práci. Uvedomujem si, že nie každý má také šťastie, a preto si to vážim. Páči sa mi aj to, že je tu menej žien (programátorka som jediná zatiaľ) a mužský kolektív mi vyhovuje. Práca mi dáva veľa, či už je to prax, skúsenosti, využitie poznatkov zo školy, lepšie pochopenie IT.
Napríklad, keď máme roll out, tak je to taký vzrušujúco-stresujúci pocit, adrenalín – ako čo pôjde, nakoľko priamo ovplyvňujeme výrobu v závodoch po celom svete. To som vôbec nevedela, že to tak funguje.

Ako ťa práca v IT zmenila?

Myslím, že som začala byť viac asertívna, lebo v mužskom kolektíve si žena musí vedieť povedať svoje, aby sa presadila.

Zmenila by si niečo na svojej práci?

Aby mal deň iba 6 hodinový pracovný čas. Pretože 8 hodín byť efektívny a kódovať je občas veľmi dlho. Možno v budúcnosti, keď sa človek vypracuje na manažérsku pozíciu, bude to iné – nielen programovanie, ale aj komunikácia so zákazníkom, business cally, meetingy atď.

Ako si sa cítila vo svojej prvej IT práci?

Moja prvá práca bola pre IT spoločnosť, pôsobiacu v zdravotníctve. Bola to väčšia firma a na prvý pohľad sa javilo, že na oddelení sa poznali všetci, ale v skutočnosti nikto. A preto ten kolektív tam nebol taký dobrý. Teraz pracujem v menšej firme, vládnu tu skoro až „familiárne“ vzťahy a dobre si spolu vychádzame. To je to, čo mi vyhovuje a preto má svet korporátu nepriťahuje.

Odporučila by si VUT v Brne, kde práve študuješ?

Určite by som odporučila svoju UNI, pretože viem, ako výučba prebieha. Škola si drží dlhoročne svoju prestíž a každoročne produkuje absolventov, ktorí nemajú núdzu sa zamestnať. Ostatné školy, aj tie na Slovensku mi neprináleží hodnotiť, keďže som na nich neštudovala.

Čo bolo pre teba ľahké na UNI alebo ťažké?

Čo bolo pre mňa ľahké? Ak beriem do úvahy predmety, tak to bola matematika. Problémy mi robili predmety zamerané na elektrotechniku atď. Preto som chcela programovať a nie robiť s hardwarom, PC atď. A to sa mi splnilo.

Ako sa vzdelávaš v práci?

Keď dostanem zadanie v práci, naštudujem si k tomu vždy potrebné informácie. Ak potrebujem ešte pomôcť, pýtam sa skúsenejších kolegov. Nebáť sa pýtať, považujem za veľmi efektívny spôsob získavania nových poznatkov.

A vo voľnom čase?

Vo voľnom čase si pozerám kurzy, ale nie k práci, skôr na rozšírenie vedomostí. Napríklad nedávno som si robila kurz, ako sa vytvárajú PC hry (Unity). V dnešnej online dobe má človek neobmedzené možnosti vzdelávať sa. K dispozícii je veľa kurzov a mnohé z ich sú aj zadarmo (Napr. kurzy Lear2Code atď.). Chce to len „drive“. Práve v IT je potreba kontinuálneho vzdelávania veľmi dôležitá, pretože tu viac asi ako kdekoľvek inde platí, čo bolo včera „IN“ môže byť zajtra už „OUT“.

Povedz nám o svojich úspechoch, na čo si hrdá?

Som hrdá, že zvládam školu, pretože veľa študentov to vzdá alebo nespraví skúšky. A tým nemyslím len dievčatá, ale aj chalanov. A tiež, že zvládam prácu, ktorá mi pomáha lepšie pochopiť teóriu a svet IT.

Podarilo sa ti niečo nové vniesť do tímu?

Osobne si myslím, že dávam iný pohľad na veci, ženský – mladistvý – neskúsený, ale to by mali zhodnotiť skôr kolegovia. Zatiaľ programujem len veci, ktoré niekto iný vymyslí. Možno časom budem vymýšľať tie veci aj ja a budem väčším prínosom pre tím.

Ako vnímaš slovenskú IT scénu?

IT scénu na Slovensku vnímam zatiaľ len cez vysoké školy zamerané na IT. Myslím si, že na Slovensku máme aj kvalitné školy so zameraním na IT, ale zatiaľ inklinujem k tým v Česku. Aj v medzinárodnom meradle sú lepšie hodnotené.

O slovenských IT firmách, okrem tej svojej, veľký prehľad nemám. Určite je tu veľa dobrých firiem, ako aj šikovných IT-čkarov. No problém je, že mnohí odchádzajú do zahraničia za lepšími podmienkami. Ako reálny príklad môžem spomenúť, že veľa mojich spolužiakov sa po skončení štúdia v Česku neplánuje vrátiť na Slovensko, čo je smutné a mali by sme pracovať na tom, aby sa to začalo meniť.

Chcela by si, aby sa aj tvoje deti venovali IT?

Z môjho pohľadu to je veľmi dobrý a perspektívny smer do budúcna. Ale samozrejme, že je aj veľa iných dobrých a potrebných povolaní v živote. Nútiť nebudem nikoho, ale odporúčam všetkým.

V čom je podľa teba ženský kód iný?

Myslím si, že ženy majú iný prístup v programovaní. Ak to aj porovnám s kolegami ten pohľad je iný, aj keď u mňa sa dosť mieša ešte taký začiatočnícky pohľad. Ale myslím si, že sa ženy vedia pozrieť „na vec“ z viacerých pohľadov a perspektív. Ideme viac do hĺbky, detailov.

Myslíš, že je dosť žien v IT na Slovensku?

Žien v IT sfére je zatiaľ veľmi málo, čo vieme asi všetci. Súvisí to zrejme s tým, že informatika nikdy nebola považovaná za ženské povolanie. Najskôr by bolo možno vhodné zmeniť „mindset“, ktorý nám vštepuje spoločnosť a okolie, že to je povolanie pre chalanov.

Myslíš, že sa to bude meniť?

Dúfam, že áno. Ale na druhej strane, ak by bol príliš veľký nárast, tiež to nemusí byť dobré. Mohlo by sa vytratiť to čaro, byť „programátorka“. Nemyslím si, že toto je sféra, kde bude pomer medzi mužmi a ženami 50:50 v nasledujúcich rokoch. Ale je dobré pracovať na tom, aby sa aktuálne percento každým rokom aspoň trošku zvyšovalo. Už aj to bude úspech.

Aký máš na to názor, že IT je doménou mužov?

Skôr by som to formulovala tak, že prevažne to je ich doména. Kde „prevažne“ možno považovať za kľúčové slovo. Či chceme, či nie, muži majú zjavne lepšie predispozície a sú viac technické typy, ako my ženy. Ale na druhej strane, je veľmi veľa šikovných žien, ktoré sa presadili v tejto sfére a aktuálna „osveta“ si myslím, pomôže k tomu, že do sektora IT bude pribúdať viac žien.

Ako ženy obohacujú kolektív v IT tímoch?

Podľa môjho názoru a doterajšej skúsenosti môžem povedať, že len pozitívne. Ja pracujem v čisto mužskom kolektíve, zatiaľ som tam len jediná programátorka. Pamätám si na prvý týždeň, keď som nastúpila. Všetci boli veľmi milí, ochotní a snažili sa vytvoriť, čo najlepšie prostredie, aby som sa nenaľakala a neodišla. Myslím si, že si vedia vážiť ženu a sú radi, aj keď s emóciami to nepreháňajú.

Ako na teba reagovalo okolie, keď si začala pracovať v IT?

Tie reakcie si pamätám úplne presne, v podstate 90% z nich bolo: „Dievča v IT? Dievča programátorka?“ Ale v zásade ma všetci v tom podporili a nikto ma neodhováral, skôr nech si to len dobre premyslím. Tu by som rada spomenula, že mám kamarátku, s ktorou sme vtedy spolu chodili na seminár informatiky na gymnáziu a vzájomne sa podporovali a motivovali, čiže nebola som v tom sama. Povedzme si, že nie je to náročné len pre dievčatá, veď aj veľa chalanov univerzitu nedokončí.

Ako pomôcť dievčatám, aby nestrácali záujem o IT?

To je individuálne. Ale u mňa bol kľúčový moment, keď brat priniesol PC hru domov a začali sme hrať. Tam som začala pociťovať ten záujem a spoznávať všetko okolo toho. Potom to už išlo samo. Ak by brat nepriniesol PC hry, možno by som bola úplne niekde inde. Kto vie. Ale hrala som sa aj s bábikami.
Snažiť sa menším dievčatám tú informatiku nejak nenápadne podsúvať, aby sa dostávali do kontaktu s ňou už v nižšom veku. Napríklad Barbie programátorka?

Si aktívna v iniciatíve žien v IT?

Zatiaľ nie som aktívna v žiadnej iniciatíve, ale zúčastnila som sa podujatia OZ Aj ty v IT. Myslím si, že toto združenie môže zohrať dôležitú úlohu pri rozhodovaní dievčat, ktoré chcú ísť IT smerom, no nemajú odvahu. Ženy, ktoré už pracujú v IT im môžu svojimi životnými príbehmi a skúsenosťami pomôcť prekonať pomyselnú bariéru medzi ženou a IT. Možno budem aj ja raz súčasťou tohto združenia a zároveň podporovať dievčatá na ich ceste do IT sektora. Zatiaľ som sama na začiatku tejto cesty.

Čo by si odkázala ďalším ženám?

Rada by som im odkázala, že ak pociťujú, akýkoľvek náznak záujmu o IT, baví ich matematika, majú logické myslenie, je vysoká šanca, že ich to bude baviť a zvládnu to. Nenechajte sa ovplyvniť negatívnymi názormi okolia či rokmi „vtĺkanými“ konvenciami o ženách a IT.

Tento rozhovor vznikol v spolupráci s portálom robime.it.

Viktória vyštudovala ekonómiu a financie, dnes však pracuje ako dátová analytička na business intelligence oddelení v ESETe. Už skoro päť rokov sa venuje projektu dátová kvalita, najnovšie aj data governance.

O čom je dátová kvalita a tvoja práca?
Bez kvalitných dát sú aj tie najkrajšie reporty zbytočné, takže mojou prácou je zachytiť a opraviť zlé dáta, doplniť chýbajúce dáta, uistiť sa, že dáta sú v dobrej štruktúre. Aby som to upresnila, nejedná sa o žiadne citlivé dáta o zákazníkoch, ale o licenčné dáta – koľko a akých licencií produktov sme predali, koľko sme zarobili v ktorej krajine.

Ako si sa dostala k IT?
Veľmi náhodne a postupne. Na strednej ma bavila matematika, ale v tom čase sa mi IT zdalo ako nedosiahnuteľná méta – jednoducho som sa toho bála. K číslam ma to ale vždy ťahalo, takže som po nejakom čase na sales oddeleniach začala pracovať ako analytička na Ministerstve financií.

Mala som od vysokej školy tradíciu – raz za rok som sa prihlásila na nejakú pozíciu v ESET, pretože som snívala o tom, že budem pracovať práve v tejto firme. Na moje veľké prekvapenie to vyšlo. A tak som sa od excelovských tabuliek dostala k relačným databázam a SQL, a v poslednej dobe aj k Pythonu.

Aké máš ďalej plány?
Svoju budúcnosť vidím určite v IT. Chcela by som sa naďalej zlepšovať v technických zručnostiach – nie som a ani nebudem programátorka, ale aj málo nových vedomostí vie uľahčiť každodennú prácu.

Prečo nebudeš programátorka?
Nebaví ma až tak učiť sa kódiť. Na jednej strane by som to chcela vedieť, na druhej strane pri tom neviem sedieť dlhšie a naozaj tomu venovať čas. Nechcem niečo robiť nasilu, preto sa snažím hlavne porozumieť konceptom, a učiť sa najmä to, čo mi pomôže zefektívniť analytickú prácu. A byť analytičkou, to je niečo čo ma naozaj baví a napĺňa – hrať sa s dátami, odkrývať postupne jednotlivé vrstvy, rozkladať informácie a spájať ich dokopy.

Čo pre teba znamená IT?
IT je pre mňa súčasť každodenného života – navigácia, nákupy online, mobile banking, streamovanie… Mnohé veci sú jednoduchšie ako kedysi, na druhej strane vznikajú nové hrozby, s ktorými sa musíme ako spoločnosť vysporiadať. Aj keď človek nepracuje v IT, nedá sa tomu vyhnúť – práve preto sa IT netreba báť, ale ho spoznávať.

Čo ťa na tvojej práci napĺňa?
Je to najmä pozitívna odozva ľudí na moju prácu. Zároveň je IT oblasť, kde sa nielen môže, ale aj musí neustále vzdelávať – ak má niekto povahu ako ja, že ju motivuje možnosť rozvoja a nemá rada stagnáciu, tak je to ideálna kombinácia. I keď, občas ma prepadne panika, že nič neviem a kedy sa to všetko mám stíhať učiť 🙂

Ako to bolo v tvoje prvej IT práci?
Na začiatku bol strach – že nie som dostatočne múdra a ostatní sa mi budú smiať, alebo ma ohovárať, že neviem ani základné IT veci. Časom som sa naučila vážiť si svoje schopnosti a uvedomila som si, že nie je jedna schopnosť lepšia ako druhá.
Každý z nás je v niečom dobrý a najviac dosiahneme vtedy, keď spolupracujeme a skombinujeme naše rôznorodé silné stránky.

Ako sa vzdelávaš?
Absolvovala som dva kurzy Aj Ty v IT – Women Data Academy a Machine Learning. Oba kurzy boli naozaj výborné a pomohli mi zlepšiť si technické znalosti. Mnoho dobrých kurzov je aj online, ale priznám sa, neviem sa prinútiť pri nich vydržať. Najviac sa mi osvedčilo učiť sa od kolegov, veľa sa pýtať a skúšať. A hlavne vytrvať – expertkou sa staneme opakovaním.

Ako vnímaš slovenskú IT scénu?
Myslím, že máme byť na čo hrdí – je tu viacero firiem, ktoré sú úspešné aj v zahraničí, ale zároveň tento úspech využívajú na zlepšovanie našej krajiny.

Myslíš, že je dosť žien v IT na Slovensku?
Určite nie, stačí si pozrieť štúdie Európskej komisie:  “ženy sú stále nedostatočne zastúpené na všetkých úrovniach digitálneho sektora. Dokonca aj keď počet pracovných pozícií rastie, podiel žien v nich klesá… Ak by sa zvýšil počet žien, ktoré sa aktívne zapoja do digitálneho pracovného trhu, tak by to bol ekonomický prínos HDP ročne vo výške až k EUR 16 miliárd pre európsku ekonomiku.”
Vnímam preto pozitívne akékoľvek iniciatívy, vrátane tejto, ktoré sa snažia dostať viac žien do IT. Nesúhlasím s názorom, že je to diskriminácia – dva dôvody, ktoré bránia ženám ísť do IT sú stereotypy a nedostatok sebadôvery. Na tom musíme aktívne pracovať – od malička im vštepovať, že môžu študovať aj IT, že môžu byť dobré v matematike aj programovaní, že je to vhodné aj pre ne a že ich to môže baviť.

To, že málo žien pracuje v digitálnom sektore, prejavuje sa to aj v našom každodennom živote?
Mám pár príkladov: máme príliš veľké telefóny do ruky aj do vrecka, lebo sú dizajnované najmä mužmi.
crash testy na autách sa robia na figurínach priemerného muža. Ženám ide doslova o život, keďže špecifiká ženského tela nie sú zohľadnené. Voice commands často neposlúchajú ženy, lebo sú trénované na mužských hlasoch. Picture recognition – opäť problém s chýbajúcimi dátami. V jednom teste algoritmus vyhodnotil, že plešatý muž stojaci pred sporákom je žena – lebo sporák = žena.
Lieky sú testované najmä na mužoch, predpísaná dávka je rovnaká pre mužov aj ženy, napriek tomu, že fyziológia je iná.
Ak mestá dizajnujú muži, zabudnú brať do úvahy ženské špecifiká – ako napríklad, že žena častejšie chodí do školy po deti, na nákup, a nie priamo z práce domov. Prípadne chýbajú osvetlené miesta a ženy majú strach sa niekde pohybovať samé.

Čo viac môžu ženy priniesť do firmy?
Ženy zvyšujú výkonnosť firmy nie preto, žeby boli v niečom lepšie ako muži. Ale preto, že sú dnes podreprezentované – akonáhle sa začnú zapájať, prídu s novými myšlienkami, ktoré sú im vlastné a prirodzené, produkty a služby dostanú iný rozmer a sú zaujímavejšie pre viacero zákazníckych skupín.

Rôznorodosť prináša nové názory a výzvy, inšpiruje nás k riešeniam a postupom, na ktoré by sme vo svojej bubline neprišli. Nielen ženy, ale celkovo kombinácia ľudí z rôznych sociálnych a kultúrnych prostredí sú prínosom pre každý tím a firmu.

Myslíš, že bude v IT viac žien?
Som optimistka a dúfam, že postupne uvidíme čoraz viac žien v IT, ktoré pritiahnu ďalšie a ďalšie.

Je IT stále doménou mužov?
Tento názor treba neustále vyvracať pozitívnymi príkladmi šikovných žien v IT. Čím dlhšie sa niekto venuje konkrétnej oblasti, tým viac o nej vie – nezávisle od toho či je to muž alebo žena.

Ako viesť ženy/dievčatá, aby nestrácali záujem o IT?
Určite to treba podchytiť v mladom veku, aby dievčatá verili svojim schopnostiam, aby si nemysleli, že musia ísť nejakým smerom len preto, že v ňom je dnes viac žien. Častokrát je to tak, že deti idú študovať to, čo ich rodičia, lebo nemajú iný vzor, nemá im kto iný poradiť, nevidia iné možnosti. Tak to bolo aj u mňa, bola tam myšlienka ísť na IT školu, ale nepoznala som nikoho, kto by IT študoval alebo robil, a bola to až príliš veľká neznáma. Nedávno som mala o tom rozhovor s kamarátom, podľa neho je svet práce prevažne mužský svet a očakáva mužské kvality – vrátane výšky a hĺbky hlasu. Veľmi sa mi páčil jeho názor, čo potrebujeme: ústretovejší a citlivejší prístup od manažérov a tých, čo rozhodujú. Jednoducho, komunikovať s mužmi a ženami inak.

Myslím, že sa treba veľa stretávať a rozprávať s ľuďmi, nielen s mladými, ale aj ich rodičmi. Registrujem podobné snahy, ale myslím si, že firmy a celkovo spoločnosť majú ešte stále názor, že žiadny problém neexistuje a že nasilu niekam ženy tlačíme. Niektoré ženy sa proti tomu stavajú, že to je diskriminácia, že ony sa na tú pozíciu dostali samé. Je to úžasné, že to zvládli, ale o to viac by sme sa teraz všetci mali snažiť pomôcť tým ostatným, ktoré to možno nevedia.

Dôležitou vecou je aj zber dát a ich následné vyhodnocovanie – prečo ženy nejdú študovať IT a robiť v ňom, prečo z neho odchádzajú. Tieto výsledky treba čo najviac komunikovať – napríklad sa robila štúdia – Ženy vo svete informačných technológií, vypracovaná Mariánom Velšicom, a vydaná Inštitútom pre verejné otázky. Ale ja som si ju našla len preto, že sa venujem téme, nemám pocit, žeby o tom vznikla širšia diskusia.

Si aktívna v iniciatíve žien v IT?
Nie som veľmi aktívna, ale chcela by som byť.  Zatiaľ skôr hľadám spôsob, ako sa môžem zapojiť a pomôcť. Sledujem Aj Ty v IT, a rozprávam sa s ľuďmi okolo seba. Ak by som nejak pomohla čo i len pár babám sa prestať báť a ísť do IT, tak to bude pre mňa skvelý pocit.

IT-čkári radi riešia úlohy, máš takú, ktorou by si ich zaskočila?
Povedz 5 pekných vecí o sebe.

 

Rozhovor vznikol v spolupráci s našim mediálnym partnerom robime.it.

Čím ste chceli byť, na základnej a strednej škole? Napadlo Vám, že sa v dospelosti budete venovať IT? 

Nenapadlo, ale už v štvrtej triede na základnej škole som sa prihlásila do triedy so zameraním na matematiku a prírodovedné predmety a odvtedy sa to so mnou nejako viezlo (smiech). Nikdy ma nebavilo memorovanie poučiek, a tak bolo jasné, že právnička zo mňa nebude. V matematike stačí pochopiť princíp raz a už ho nezabudnete.

 

Aká bola Vaša cesta do sveta IT? Študovali ste IT alebo Vás k technológiám priviedol život?

Bola to viac menej náhoda.  Na vysokú školu som sa na radu spolužiakov hlásila na geodéziu, no až počas štúdia som zistila aký komplexný vedný odbor to skutočne je: od pozemných cez družicové merania Zeme až po astronómiu. Aby boli merania presné, človek musí pochopiť všetky matematické a fyzikálne princípy za tým, ako aj 3D priestor ako taký. Keď som potom videla ponuku v Capturing Reality a široké uplatnenie, ktoré má tento softvér v geodézii, hneď som vedela, že je to niečo, čo ma bude baviť. A tak som po doktorandskom štúdiu celkom prirodzene presedlala z fyzikálnej geodézie na fotogrametriu.

Ako sa k Vašemu rozhodnutiu postavila Vaša rodina a okolie?

Rodičia ma v podstate vždy nechali rozhodovať samú za seba a robiť to, čo ma napĺňa. Hoci je niekedy ťažké vysvetliť  im, čo vlastne robíme, vidia naše úspechy v médiách a myslím si, že sú veľmi pyšní.

 

V čom teda spočíva jadro Vašej práce?

Naša firma, Capturing Reality, vyvíja fotogrametrický softvér RealityCapture, ktorý umožňuje vytvárať 3D modely z bežných fotografií, prípadne laserových skenov. Za softvérom stojí inteligentný algoritmus, ktorý dokáže spracovávať dáta desaťkrát rýchlejšie a je účinný aj pre vytváranie virtuálnej reality. Softvér má široké uplatnenie: od herného a filmového priemyslu cez zachovanie kultúrneho dedičstva a archeológiu až po stavebný priemysel, poľnohospodárstvo či architektúru. Ja pracujem ako vedúca oddelenia technickej podpory. V praxi to zahŕňa  riešenia bežných problémov a požiadaviek zákazníkov, testovanie nových verzií softvéru až po pomoc so skriptami a automatizáciou procesov. Takže sem tam mám aj trochu toho jednoduchého programovania (smiech). Navyše robím workshopy a tutoriály. A keď sa nájde trocha času, rada si vytvorím vlastný 3D model. Tým, že každodenne komunikujem zo zákazníkmi, dostávajú sa ku mne niekedy naozaj neskutočne zaujímavé a inovatívne projekty.

 

V čom Vám práca v IT vyhovuje a aké výhody Vám tento sektor priniesol?

Technológie sú budúcnosť a IT sektor sa neskutočne rýchlo vyvíja a napreduje. Človek si dnes ani nevie predstaviť, aké uplatnenie si tu v budúcnosti bude môcť nájsť, aké budú jeho možnosti. Mne osobne IT sektor a naša firma ponúka to, že sa môžem učiť od skutočných kapacít v oblasti počítačového videnia a strojového učenia.

Aký je pomer mužov a žien vo Vašej firme?

V mojom tíme sú samí muži, ale celkovo je vo firme asi tretina žien, z toho sú dve programátorky. Myslím si, že na IT firmu je to dosť veľké percento, keď vezmem do úvahy, že sektoru stále výrazne dominujú muži. Takže keby nejaká čitateľka mala záujem, nech sa nám určite ozve, zamestancov hľadáme stále! Ak ovláda C++ o to lepšie.

 

Stretli ste sa ako žena na Vašej pozícií v IT s nejakými predsudkami?

Nie, našťastie nikdy. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že v IT sektore je dopyt po šikovných a inteligentných ľuďoch bez ohľadu na pohlavie.

 

Myslíte si, že by malo byť v IT viac žien?

Určite si myslím, že by sa ženy nemali báť takýchto pracovných pozícií len preto, že by pracovali v prevažne mužskom kolektíve.  Dôležité je, aby ich tá práca napĺňala a posúvala vpred. A v neposlednom rade v každom mužskom kolektíve je vždy aspoň jeden ženský pohľad prínosný. Je veľmi ťažké už v mladosti sa rozhodnúť kam budú kariérne kroky smerovať, ale keďže v dnešnej dobe existujú rôzne školenia a workshopy, určite by to mali dievčatá a ženy skúsiť  a zistiť o čom to vlastné celé je, lebo naozaj je to veľmi zaujímavý sektor. Ja osobne som veľmi rada, že ako geodetka som „aj ja v IT“.

Čím ste chceli byť na základnej či strednej škole? Napadlo Vám, že sa v dospelosti budete venovať IT?

Na základnej škole som snívala, že budem letuškou. Na gymnáziu zase, že budem právničkou. Mala som rada nové výzvy a inklinovala som k spravodlivosti, najmä voči ženám. Bavil ma dejepis, ale aj matematika a chémia. Ako voliteľný predmet som si však dala informatiku, ktorú som nechápala a bola som z nej frustrovaná. Nevedela som sa dočkať, kedy ten predmet skončí.

Aká bola Vaša cesta do sveta IT? Študovali ste IT alebo Vás k technológiám priviedol život?

Vyštudovala som právo na PF UK v Prahe a biznis na City University v Londýne. Nikdy by mi nenapadlo, že by som študovala alebo pracovala v IT. Mám  logické myslenie a zmysel pre detaily, ale som aj stratég s výbornými organizačnými a manažerskými schopnosťami. Rozumiem biznisu, milujem prácu s ľuďmi a rada budujem a implementujem nové veci, ako napríklad biznis systém alebo služby.  Tieto schopnosti spolu s  humanitným vzdelaním som nikdy nepovažovala za ideálne pre prácu v IT sektore. Za to som obdivovala ženy pracujúce v STEM, až som si uvedomila, že vďaka mojej práci ako Management Consultant som i ja jednou z nich.

Vaša rodina a okoloie Vás v rozhodnutí pôsobiť v IT podporovalo alebo skôr odrádzalo?

Manželovi je jedno, čo robím, podporuje ma vo všetkom. Vie, že som ambiciózna, že podporujem ženy v ich kariérnom a osobnom raste a že viem uspieť v mužskom prostredí. Sám je C++ programátorom. Prvý krát som o C++ počula, až keď sme sa pred 6,5 roka zoznámili. Mám podozrenie, že práve to ho na mne priťahovalo – mať doma powerful woman (smiech).

Povedzte nám niečo o Vašej práci, čomu sa venujete?

Už viac ako 11 rokov pracujem ako management consultant na transformácii biznisov. Pracujem pre globálne firmy, na globálnych projektoch, väčšinou v hlavnom sídle spoločnosti. Projekt  transformácie zvyčajne trvá do dvoch rokov. Každý transformačný projekt má tri tímy: technický, mapovanie procesov a change management. Ja vediem tím odborníkov na procesy alebo change management, ktorý sa sústredí na to, aby ľudia vedeli narábať s novými systémami ako sú Oracle, SAP, IFS. V praxi to znamená, že ak konkrétna firma chce byť konkurencieschopná, potrebuje si buď obnoviť ich zastaralé systémy, alebo implementovať nové, vďaka ktorým môže ponúkať nové služby alebo výrobky. Efektom implementovaných systémov je  vysoký stupeň štandardizácie, lepšie reporty, efektívnejší spôsob práce zamestnancov a automatizácia procesov. Zmena sa zvyčajne týka tisíc až desaťtisíc ľudí. Najväčší systém, ktorý som implementovala, bol pre 150 000 ľudí. V priemere firma zamestnáva 60 nezávislých konzultantov ako som ja.

Povedzte nám niečo o spoločnosti, v ktorej pracujete.

Ako konzultant na vlastnej nohe mením klientov v priemere každého 1.5 roka. Rada mením odvetvie, veľa sa tým učím. Už som pracovala rôzne po svete pre oil & gas, elektráreň s obnoviteľnými zdrojmi, poisťovňu, farmaceutickú firmu, skupinu hotelov a reštaurácií. Môj terajší klient podporuje rôzne vládne organizácie napr. vyrábaním poľnej nemocnice pri humanitárnej katastrofe. Implementujeme pre neho celý ERP systém ako účtovníctvo, výrobu, projektový manažment, HR, supply chain.

V čom Vám práca v IT sektore vyhovuje? Resp. aké výhody tento sektor ponúka špeciálne Vám?

Ako konzultantka som zvyknutá pracovať v rozličných odvetviach a v každom si niečo nájdem. Na IT biznis transformácii sa mi páči rôznorodosť, ale aj určitá logika práce, ktorá musí mať svoje následnosti a náväznosti. Tiež mám rada  neustále učenie sa novým veciam a vylepšovanie. Keď prídem do firmy, musím sa naučiť o čom je odvetvie, ako firma pôsobí, čo je pre ňu dôležité a tiež kultúru firmy a koho ľudia nasledujú. Často to je niekto, kto nemá vysoké postavenie. Ak navrhnutý systém nespĺňa požiadavky klienta, pracujem s developermi na modifikácii systému. Niekedy dokonca tvoríme úplne nový systém. A napokon ma baví change management. Neviem, či je toto slovné spojenie používané aj na Slovensku. Znamená prácu s ľuďmi, aby si zvykli na zmenu. Môžete mať ten najlepší a najdrahší systém, ale ak ho ľudia neprijmú,  nevyužívajú  možnosti, ktoré im nový systém ponúka,  tak implementácia nie je úspešná a firma stráca peniaze, lebo nedosiahla výsledok.

Objavuje sa vo Vašom kolektíve viac žien, alebo je to prevažne mužský kolektív? 

Prevažne mužský kolektív. Ženy pracujú na skôr administratívnych miestach alebo v tímoch, ktoré sú aspoň v UK známe tým, že sú zaujímavé pre ženy ako HR, financie a právo. Na vedúcich pozíciách v iných tímoch málokedy stretnem ženu. I keď už som stretla ženu na test lead pozícii. Vediem teraz tím 40 ľudí,  z toho je 6 žien a 4 z nich sú na juniorských pozíciách.  Keď sa dá, tak pri prijímacom procese sa pozerám na potenciál kandidátov, nielen na skúsenosti. A toto sú väčšinou ženy. Vezmem si ich pod svoje krídla, pomáham pri ich rozvoji a po skončení projektu im tak pomôžem nájsť oveľa lepšiu prácu.

Ako ŽENA na Vašej pozícií vo svete IT, stretli ste sa s nejakými predsudkami?

Neustále sa stretávam – ako žena a cudzinka som viditeľná. Už som si na to zvykla a naučila sa s tým žiť. Nebolo to ľahké, ale vďaka osobnostným koučingom, podpore rodiny, komunity a kolegov sa to darí. Sústredím sa na výsledok a na vedenie tímu k úspechu. Po čase sa vzťahy upravia, keď ľudia vidia ako pracujem. A ak  nie, tak už pár ľudí z tímu muselo odísť, lebo mali problém s tým, že som žena a správali sa nerešpektujúco až opovržlivo. Diskrimináciu v akejkoľvek podobe netolerujem, a keď to nejde inak, tak takíto ľudia nie sú v mojom okolí vítaní.

Myslíte si, že by malo byť v IT viac žien. Ak áno, prečo?

Rozmanitosť je dôležitá. Nerada by som zovšeobecňovala, lebo každý z nás sa nejako chová a v určitých veciach sme rovnakí bez ohľadu na pohlavie. Rozmanitosť zaručí kreativitu, širší uhol pohľadu, komunikáciu, spoluprácu ale aj vzájomnú inšpiráciu.

Ak píšem za seba, tak na projekt prinášam kolegiálnosť a preferujem spoluprácu. Občas komunikujem inak ako ostatní. Používam logiku, niekedy len obyčajný sedliacky rozum. Mám odvahu vo všetkom. Aj pri riešení konfliktov, nevyhýbam sa im. Som zorganizovaná a baví ma public speaking.

What kind of work did you dream to do at high school? Were you thinking back then, that you would work in IT?

I was dreaming of working in Marketing as this was the most interesting and modern area I discovered while studying at Economic studies highschool.

Back then, I knew little about the IT industry and even though I was good at mathematics I didn’t see myself becoming an Engineer because in my mind Engineers were a group of old men working in a basement with obsolete and unattractive systems.

How did you get into the world of technologies? Did you study IT or did life bring you there?

I chose to study Marketing due to my interest in customer & user experience, user psychology, and user engagement. Soon after, I was looking for a structure and a base for how companies are running, so I quickly followed a Masters in Management.

I started my career with a back-office job in a bank which further launched me towards a career change in IT. The repetitive tasks were often boring and prone to human error for me but I was thriving when I was handling complex loan cases. This is how I first got in touch with the software development teams in the bank – they needed an enthusiast who knows the systems well in order to perform user acceptance testing and help them design changes in the banking systems.

Did your family and friends support your decision to join the tech world?
Most of them yes, though my parents were a bit concerned about letting go to a job in a bank, which looked very stable at that time.

Please tell us a little more about your work. Why do you love it?

Contributing to software that helps end-users and brings value or joy in their life is very rewarding for me and that’s why I love the work I do. Today, as a manager, my contribution is around driving teams to perform by stimulating collaboration, stimulating personal and professional growth, helping the teams to break down complex projects or ideas into manageable tasks.

What does your company do?
The company I work for is acting in the Trust economy and is an online ratings and reviews platforms. The platform empowers consumers and companies to collaborate, it helps consumers to make better purchasing decisions and enables companies to improve their services.

What do you like about working in IT?
I never get bored. There is always something new to learn or new challenges to resolve.

Also, collaboration is crucial in IT projects and it’s amazing and rewarding to see people coming together for common goals. Of course, sometimes collaboration requires many efforts and this is a challenge that I also like.

What are the advantages from your point of view?
Many IT companies have a flexible schedule and they are more agile or at least want to become more agile. Working in an agile environment stimulates you more.

Working in IT helps understanding better some of the world’s challenges today and in the future, as data privacy for example.

And usually, when working in IT, there are many more career opportunities: think about how many technologies and tools are there, skills or roles needed.

What is the ratio of men vs women at your team? Would you change it?
There are teams where 1 in 4 is a women or 1 in 9 is a women or 0 in 5 is a woman. Overall, there are more men than women and yes, I would change it. I’m already actively contributing to an employee-driven initiative inside the company I work for, focused on women in leadership.

Have you ever experienced any prejudice towards you?
Yes, I experienced gender and age prejudice. And the gender prejudice was different from one country to another.

Would you want more women in IT? Why?
Yes, I would like to see more women in IT.

Girls and women are users of the software released every day by IT companies and I want these users to be represented among those who build the software and this goes further to other social groups. A lot of perspectives and innovative ideas are missed due to this unbalanced working environments.

Also, thinking about the women working today in IT, in many cases they probably feel lonely.

 

Dana Aonofriesei bude vystupovať na konferencii Testing United 7.-8.11. vo Viedni, ktorú organizuje firma KRONE consulting services.

Vyštudovala teoretickú informatiku na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave. Rok a pol žila v Londýne, kde pracovala v Google ako Customer Solutions Engineer, prepájajúc technické znalosti s “people skills”.  Po presťahovaní sa naspäť do Bratislavy za rodinou sa  pracuje ako developerka vo firme Photoneo, ktorá “učí roboty vidieť”.

Čo ťa priviedlo k IT?

Od malička som mala rada matematiku, a aj som sa jej počas školy venovala (korešpondenčné semináre P-mat, Trojsten a pod. ), takže to, že pôjdem študovať niečo týmto smerom bolo vysoko pravdepodobné. Najväčšiu rolu ale určite zohralo, že som sa počas gymnázia dostala do partie kamarátov-chalanov, ktorí boli takí typickí “geekovia”. Po večeroch si programovali vlastné hry, stránky a prispievali na diskusné fóra. Programovanie a ani hranie hier ma síce nejak extra nebralo, ale keď potom celá partia začala chodiť na seminár z informatiky tak som sa pridala aj ja. A tam som sa definitívne skamošila najprv s C-čkom a neskôr aj s ďalšími jazykmi. Keď som sa neskôr rozhodovala kam poslať prihlášku na vysokú školu, bola to viac-menej jasná voľba, keďže som cez matematickú komunitu poznala viacerých ľudí, ktorí už v tom čase na Matfyze informatiku študovali a odporučili mi to.

Ktoré momenty v živote boli pre teba rozhodujúce?

Počas školy som absolvovala dve programátorské stáže. Najprv v hlavnom sídle Google, v Mountain View, a potom v barcelonskej pobočke firmy Skyscanner. Hoci som si počas školy vôbec nevedela predstaviť pracovať ako programátorka, pretože sa mi to zdalo veľmi “asociálne” povolanie, tieto dve firmy ma presvedčili o opaku. Zistila som, že programátor neznamená celý deň ticho sedieť a ťukať do klávesnice z čoho som s mojou povahou mala obavu. Na to aby nejaký softwareový produkt fungoval, vyžaduje to veľa koordinácie či už medzi kolegami-developermi, rozličnými oddeleniami, zákazníkmi, používateľmi atď. Medziľudská komunikácia je teda kľúčom k úspechu.

Ktoré osobnosti ťa inšpirovali a sú tvojimi vzormi?

Mojimi vzormi sú vždy moji starší kolegovia, ktorí majú svoju prácu aj po mnohých rokoch stále radi a s pokojom riešia každý nový problém, s ktorým sa stretnú. Mám rada, keď sa nad kódom rozmýšľa koncepčne a dbá sa na jeho štruktúru. Niektorí developeri majú tendenciu veci len plátať a programovať čo najrýchlejšie. Ja si preto veľmi vážim tých, ktorí si dajú tú námahu a strávia nad riešením extra čas tak, aby ho navrhli čo najlepšie a najudržateľnejšie aj do budúcnosti. Je pre mňa tiež veľmi inšpirujúce vidieť ľudí, ltorí zvládajú zladiť prácu s rodinou a užívajú si obidva svety naplno.

Zmenila by si rozhodnutie pracovať v IT?

Jednoznačne nie. Jednou zo skvelých vecí na IT je, že sa človek stále učí niečo nové a tým pádom nie je priestor na nudu alebo upadnutie do stereotypu. Cez IT sa dá dostať k ľubovoľnej doméne – ak by som raz mala pocit, že možno by ma bavilo byť napr. doktorka, tak nemusí byť jediná cesta ísť na 6 rokov naspäť na univerzitu. Môžem sa namiesto toho zamestnať vo firme čo vyvíja zdravotnícky software a určite by som sa k medicíne dostala. Preto ak niekto nie je rozhodnutý, akej oblasti sa chce venovať, môže byť IT dobrá voľba, lebo otvára dvere do ľubovoľného odvetvia (a častokrát dokonca s lepším platom).

Ďalšie veľké plus je flexibilita, ktorú toto povolanie ponúka. Môžete sa presťahovať do ľubovoľnej krajiny a nikto po vás nebude chcieť nostrifikáciu diplomu alebo kvalifikačné školenia. Vďaka IT sa mi podarilo vyskúšať si život v troch krajinách a všade to išlo bez problémov.

 

Čo pre tebe znamená IT? 

IT je pre mňa jedno veľké “wow”. Keď si len predstavíme v čom všetkom za posledných pár rokov spravili technológie revolúciu je to neuveriteľné. IT sa dotýka každého jedného z nás každý deň. Neskutočne ma motivuje keď vidím ako nám technologický pokrok zlepšuje životy.

Ako sa vzdelávaš?

Ja som takzvaný knižkový typ. V škole som na prednášky síce chodila, ale hlavne preto, že to bola príjemná spoločenská aktivita, kde sa dalo stretnúť spolužiakov. Na to aby som všetko pochopila a zapamätala si, musela som si to potom celé aj tak doma naštudovať z knihy. A to robím aj teraz. Keď sa potrebujem naučiť nejakú novú technológiu alebo oblasť, najlepšie je pre mňa získať od niekoho odporúčanie na dobrú knihu, ktorá sa tomu venuje.

 

Aké je podľa teba postavenie žien v IT na Slovensku?

Stretla som sa zatiaľ našťastie len s veľmi pozitívnym ohlasom všade vo svete. Nakoľko je žien v IT stále veľmi málo, zvyčajne sú vo firmách vyhľadávané ako soľ. Čisto mužský tím si potom síce väčšinou chvíľku zvyká na zmenu dynamiky, ale vo väčšine prípadov to nakoniec vypáli super a táto diverzita má pozitívny dopad na produktivitu.

Nevyvážený podiel žien a mužov je aj v mnohých iných oblastiach (učiteľstvo, zdravotné sestry, …). To že sa toľko rieši podiel žien v IT je veľmi zaujímavý fenomén. Vysvetľujem si to tým, že každodennou náplňou práce ľudí v IT je detekovať problém a potom ho riešiť. Také je teda aj celkové myslenie tejto komunity. Keď sa teda zistilo, že je fajn keď sú teamy zložené z rôznorodých ľudí, všetci sa to v IT branďži snažia riešiť ako vedia. Je mi to sympatické.

Mali by sme viac viesť mladé dievčatá k IT?

Určite by sme mali dievčatám ukazovať, že aj toto je jedna z možností, ktorú môžu zvažovať a čo sú jej výhody. Každá sa potom už musí rozhodnúť sama, či je to niečo čo by ju bavilo robiť. Problémom však je, keď IT babám pri rozhodovaní o vysokej škole ani nepríde na um, lebo veď tam predsa chodia len“samí čudní ľudia”.

 

Si aktívna v práci, alebo v organizáciách vo veci žien v IT?

Priebežne spolupracujem s Aj ty v IT, čo je nezisková organizácia, ktorá sa venuje popularizácii IT u dievčat na základných a stredných školách. Naposledy som bola jednou zo speakeriek na Frida Tech Talks – meetupe ajťáčiek a žien (nie len), ktoré by chceli byť súčasťou sveta technológií.
Taktiež sa v Bratislave nedávno rozbehla komunita pyLadies, kde sa raz mesačne stretávame s dievčatami ktoré programujú v Pythone alebo sa učia. Ak toto čítajú nejaké Pythonistky, budeme veľmi radi ak sa k nám pridáte nájdete nás na pyladies.com !

Ďakujeme za rozhovor.

Za profil ďakujeme spoločnosti: Mentor Partners, ktorá založila portál robime.it