Kedy si v sebe objavila záujem o informačné technológie? Ako si sa dostala do IT prostredia?
K IT svetu som sa dostala cez môjho otca, veľkého počítačového nadšenca, vďaka ktorému sme mali doma počítač a prístup na internet ešte v časoch, keď ho mal málokto. Bolo to však len na čisto používateľskej úrovni, o nejakej kariére som ani neuvažovala, na strednej škole sme dokonca ani nemali poriadne informatiku.
K štúdiu informatiky na vysokej škole som sa dostala úplnou náhodou, počas krízy rozhodovania, ktorým smerom, sa mám ako človek, ktorého baví fakt úplne všetko, vydať. Najlepšia kamoška si dala prihlášku na informatiku, tak som si povedala prečo nie, aspoň to skúsim. Dnes môžem zhodnotiť, že to bolo super rozhodnutie a nemenila by som.
Čo je pre teba najviac zaujímavé v IT oblasti? Čo ťa baví v tvojej práci?
Na IT mám určite najradšej tú rozmanitosť. Dnes je to taký široký pojem, že si v ňom vie nájsť “to svoje” naozaj skoro každý. Ak človek potrebuje zmenu, je pomerne jednoduché sa k nej dopracovať, čo v mnohých odvetviach možné nie je. Ak naopak človek uprednostňuje skôr pokojnú rutinu, aj ten sa vie realizovať. Čo sa týka pracovného prostredia, IT firmy ponúkajú čoraz lepšie pracovné podmienky a hoci je stále čo zlepšovať, v tomto určite celosvetovo vedú. Pre mňa je napríklad veľmi dôležitá flexibilná pracovná doba a možnosť aspoň čiastočnej práce na diaľku, čo je vďaka charakteru práce, v IT asi najľahšie dosiahnuteľné.
Keďže IT je doména, kde sa treba stále učiť nové veci – ako sa najradšej učíš a udržiavaš krok s dobou?
Určite predovšetkým samoštúdiom, inak to ani nejde. Internet je najlepší pomocník, keďže zdroje tam sú asi najaktuálnejšie. Veci sa dnes tak rýchlo menia, že ak sa človek spolieha na technologickú knihu (nedajbože jej slovenský/český preklad), môže rovno rátať s tým, že zvyčajne číta už zastaralé info.
Nevyhnutné je si všetko ihneď aj skúšať, aj keď je to občas (dobre, skoro vždy) frustrujúci proces. Máloktorý tutoriál je totiž úplne bez chýb alebo okamžite aktualizovaný, preto treba rátať s potom, krvou a slzami :-). To všetko je ale proste proces, ktorý nás v konečnom dôsledku posúva ďalej, keďže na chybách sa učíme najlepšie.
Môj postup je asi nasledovný: prečítať si zhruba špecifikáciu alebo veeeľmi vychvaľovaný tutoriál, potom si začať robiť daný tutoriál, ísť si v depresii z toho, že to nejde, poležať, na druhý deň sa pozviechať a pustiť sa do toho znova :-). Neodporúčam veľmi tlačiť na pílu a každú technológiu sa učiť do detailov už počas samoštúdia, zväčša sa stačí zorientovať a pochopiť základné princípy. Ostatné už príde časom.
Čo máš najradšej na ľuďoch pracujúcich v IT?
Neformálnosť. Zvyčajne si nikto nepotrpí na tituly alebo postavenie, všetci si tykáme, nemáme dress code a celkovo sa robí v uvoľnenejšej kamarátskej atmosfére. Robiť v IT je do istej miery životný štýl, predsa len združuje viac menej ľudí s podobnými záujmami alebo myslením. Mne sa v tom prostredí robí výborne a väčšina mojich kamošov sú tiež ajťáci (och, ako nemám rada to slovo). Proste sa to prelína aj so súkromným životom, ale sľubujem, nie je to také desivé, ako to vyzerá :-).
Čo si myslíš o téme “ženy v IT”?
Je nás málo, poďte medzi nás! Pomer mužov a žien je ozaj nepriaznivý, aj keď sa to už fakt trochu zlepšilo. Pamätám si na svoj šok na prijímačkách na informatiku, keď som v dave stoviek chlapov zahliadla asi hŕstku žien, že preboha, kam som sa to dostala :D.
Problém je už v samotnom rozhodovaní o ďalšom štúdiu, z osobných skúseností viem, že sa ženám informatika prezentuje ako veľmi ťažký a hlavne neženský odbor plný asociálnych chlapov s mastnými vlasmi. To vážne nechápem, pretože reputáciu neženského odboru také hutníctvo alebo strojarina nemajú a žien je tam dostatok. Toto je určite predsudok, ktorý treba zbúrať. Nevidím dôvod do IT nikoho nasilu tlačiť len kvôli krajším číslam, vzťah k tomu vážne nemá každý, ale tieto predsudky sú hrozný nezmysel (aj keď za občasné mastné vlasy sa neviem zaručiť) a je smutné, ak vďaka nim IT prichádza o kvalitných ľudí s potenciálom.
Vieš o nejakých aktivitách, ktoré robí tvoje okolie pre podporu žien pracujúcich v IT?
Prvé nádejne lastovičky tu v Košiciach už síce sú, ale je toho zatiaľ veľmi málo a mám pocit, že sa celkovo tejto problematike venuje skôr povrchne, často je to intenzívna “pro forma” téma len na pár dní alebo eventov v roku, čo nestačí. Hovorí sa, že IT potrebuje viac žien, ale nehovorí sa prečo vlastne, ako to v skutočnosti funguje, ako začať, prípadne odpovede občas ešte viac prehlbujú existujúce predsudky.
Taktiež málokto hovorí o ťažkostiach a failoch, vďaka čomu môže celá snaha vyznievať neautenticky. Už som sa dokonca stretla s viacerými názormi, že tá nárazová “propaganda” dokonalých príbehov a bez reálnych odpovedí skôr odrádza. To by som určite chcela zmeniť. Veľmi sa mi páčila akcia Frida Talks Tech, ktorá je predovšetkým o diskusii a vymieňaní si skúseností. Viem, že baby chystajú ďalšie projekty, na ktoré sa veľmi teším, pretože majú skutočne veľký potenciál.
Aké prekážky si musela/musíš prekonávať?
Už spomínané predsudky, každá asi pozná prirovnanie, že žena programátorka je ako morské prasa – ani morské, ani prasa :-). To bolo predovšetkým zo začiatku, dnes sa s tým už vôbec nestretávam, skôr naopak.
Učebnice alebo IT zdroje sú často písané úplne hrozne a o mnohých reálne pochybujem, že im porozumel alebo ich vôbec dočítal aj niekto iný ako samotný autor. Je to bludisko, v ktorom nie je ľahké sa spočiatku zorientovať, preto sa pýtajte, hľadajte, nebojte a nezabudnite sa pri každom zakopnutí postaviť znova. Robíme to tak všetky