Čo ťa priviedlo k IT?
Od malička som mala rada matematiku, a aj som sa jej počas školy venovala (korešpondenčné semináre P-mat, Trojsten a pod. ), takže to, že pôjdem študovať niečo týmto smerom bolo vysoko pravdepodobné. Najväčšiu rolu ale určite zohralo, že som sa počas gymnázia dostala do partie kamarátov-chalanov, ktorí boli takí typickí “geekovia”. Po večeroch si programovali vlastné hry, stránky a prispievali na diskusné fóra. Programovanie a ani hranie hier ma síce nejak extra nebralo, ale keď potom celá partia začala chodiť na seminár z informatiky tak som sa pridala aj ja. A tam som sa definitívne skamošila najprv s C-čkom a neskôr aj s ďalšími jazykmi. Keď som sa neskôr rozhodovala kam poslať prihlášku na vysokú školu, bola to viac-menej jasná voľba, keďže som cez matematickú komunitu poznala viacerých ľudí, ktorí už v tom čase na Matfyze informatiku študovali a odporučili mi to.
Ktoré momenty v živote boli pre teba rozhodujúce?
Počas školy som absolvovala dve programátorské stáže. Najprv v hlavnom sídle Google, v Mountain View, a potom v barcelonskej pobočke firmy Skyscanner. Hoci som si počas školy vôbec nevedela predstaviť pracovať ako programátorka, pretože sa mi to zdalo veľmi “asociálne” povolanie, tieto dve firmy ma presvedčili o opaku. Zistila som, že programátor neznamená celý deň ticho sedieť a ťukať do klávesnice z čoho som s mojou povahou mala obavu. Na to aby nejaký softwareový produkt fungoval, vyžaduje to veľa koordinácie či už medzi kolegami-developermi, rozličnými oddeleniami, zákazníkmi, používateľmi atď. Medziľudská komunikácia je teda kľúčom k úspechu.
Ktoré osobnosti ťa inšpirovali a sú tvojimi vzormi?
Mojimi vzormi sú vždy moji starší kolegovia, ktorí majú svoju prácu aj po mnohých rokoch stále radi a s pokojom riešia každý nový problém, s ktorým sa stretnú. Mám rada, keď sa nad kódom rozmýšľa koncepčne a dbá sa na jeho štruktúru. Niektorí developeri majú tendenciu veci len plátať a programovať čo najrýchlejšie. Ja si preto veľmi vážim tých, ktorí si dajú tú námahu a strávia nad riešením extra čas tak, aby ho navrhli čo najlepšie a najudržateľnejšie aj do budúcnosti. Je pre mňa tiež veľmi inšpirujúce vidieť ľudí, ltorí zvládajú zladiť prácu s rodinou a užívajú si obidva svety naplno.
Zmenila by si rozhodnutie pracovať v IT?
Jednoznačne nie. Jednou zo skvelých vecí na IT je, že sa človek stále učí niečo nové a tým pádom nie je priestor na nudu alebo upadnutie do stereotypu. Cez IT sa dá dostať k ľubovoľnej doméne – ak by som raz mala pocit, že možno by ma bavilo byť napr. doktorka, tak nemusí byť jediná cesta ísť na 6 rokov naspäť na univerzitu. Môžem sa namiesto toho zamestnať vo firme čo vyvíja zdravotnícky software a určite by som sa k medicíne dostala. Preto ak niekto nie je rozhodnutý, akej oblasti sa chce venovať, môže byť IT dobrá voľba, lebo otvára dvere do ľubovoľného odvetvia (a častokrát dokonca s lepším platom).
Ďalšie veľké plus je flexibilita, ktorú toto povolanie ponúka. Môžete sa presťahovať do ľubovoľnej krajiny a nikto po vás nebude chcieť nostrifikáciu diplomu alebo kvalifikačné školenia. Vďaka IT sa mi podarilo vyskúšať si život v troch krajinách a všade to išlo bez problémov.
Čo pre tebe znamená IT?
IT je pre mňa jedno veľké “wow”. Keď si len predstavíme v čom všetkom za posledných pár rokov spravili technológie revolúciu je to neuveriteľné. IT sa dotýka každého jedného z nás každý deň. Neskutočne ma motivuje keď vidím ako nám technologický pokrok zlepšuje životy.
Ako sa vzdelávaš?
Ja som takzvaný knižkový typ. V škole som na prednášky síce chodila, ale hlavne preto, že to bola príjemná spoločenská aktivita, kde sa dalo stretnúť spolužiakov. Na to aby som všetko pochopila a zapamätala si, musela som si to potom celé aj tak doma naštudovať z knihy. A to robím aj teraz. Keď sa potrebujem naučiť nejakú novú technológiu alebo oblasť, najlepšie je pre mňa získať od niekoho odporúčanie na dobrú knihu, ktorá sa tomu venuje.
Aké je podľa teba postavenie žien v IT na Slovensku?
Stretla som sa zatiaľ našťastie len s veľmi pozitívnym ohlasom všade vo svete. Nakoľko je žien v IT stále veľmi málo, zvyčajne sú vo firmách vyhľadávané ako soľ. Čisto mužský tím si potom síce väčšinou chvíľku zvyká na zmenu dynamiky, ale vo väčšine prípadov to nakoniec vypáli super a táto diverzita má pozitívny dopad na produktivitu.
Nevyvážený podiel žien a mužov je aj v mnohých iných oblastiach (učiteľstvo, zdravotné sestry, …). To že sa toľko rieši podiel žien v IT je veľmi zaujímavý fenomén. Vysvetľujem si to tým, že každodennou náplňou práce ľudí v IT je detekovať problém a potom ho riešiť. Také je teda aj celkové myslenie tejto komunity. Keď sa teda zistilo, že je fajn keď sú teamy zložené z rôznorodých ľudí, všetci sa to v IT branďži snažia riešiť ako vedia. Je mi to sympatické.
Mali by sme viac viesť mladé dievčatá k IT?
Určite by sme mali dievčatám ukazovať, že aj toto je jedna z možností, ktorú môžu zvažovať a čo sú jej výhody. Každá sa potom už musí rozhodnúť sama, či je to niečo čo by ju bavilo robiť. Problémom však je, keď IT babám pri rozhodovaní o vysokej škole ani nepríde na um, lebo veď tam predsa chodia len“samí čudní ľudia”.
Si aktívna v práci, alebo v organizáciách vo veci žien v IT?
Priebežne spolupracujem s Aj ty v IT, čo je nezisková organizácia, ktorá sa venuje popularizácii IT u dievčat na základných a stredných školách. Naposledy som bola jednou zo speakeriek na Frida Tech Talks – meetupe ajťáčiek a žien (nie len), ktoré by chceli byť súčasťou sveta technológií.
Taktiež sa v Bratislave nedávno rozbehla komunita pyLadies, kde sa raz mesačne stretávame s dievčatami ktoré programujú v Pythone alebo sa učia. Ak toto čítajú nejaké Pythonistky, budeme veľmi radi ak sa k nám pridáte nájdete nás na pyladies.com !
Ďakujeme za rozhovor.
Za profil ďakujeme spoločnosti: Mentor Partners, ktorá založila portál robime.it