Ako ste sa dostali do IT? Študovali ste IT alebo Vás k technológiám priviedol život?
Matematika a fyzika boli moje najobľúbenejšie predmety na základnej a strednej škole, zúčastňovala som sa (a vyhrávala) rôzne olympiády, pytagoriády… Možno, keby nebola revolúcia, idem študovať niečo veľmi technické. No keďže som sa pre vysokú školu rozhodovala v prvých rokoch po páde komunistického režimu, bolo pre mňa rovnako fascinujúce spoznávať svet a vytvárať niečo nové. Preto som sa rozhodla pre štúdium Medzinárodného podnikania na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Keď som po skončení rozmýšľala, ktorým smerom sa vybrať, vedela som, že potrebujem oblasť, kde sa môžem ďalej učiť, budem mať priestor na rýchly rast a budem môcť vymyslieť a vytvoriť veci, ktoré zlepšia ako firmy alebo krajiny fungujú. Technológie boli pre mňa súčasťou toho. Cesta, ktorá sa mi otvorila, a po ktorej som sa rozhodla ísť, bola spojená s prácou v Accenture – vtedy ešte Andresen Consulting (musím povedať, že mali skvelý inzerát, ktorým hľadali tých najlepších ľudí, a tiež pre tých neskôr narodených – Google ani Tesla vtedy neexistovali).
Čomu sa v práci venujete?
Accenture je firma, ktorá prvá na svete využila počítač na komerčné účely. V prinášaní moderných technológii do bežného života firiem a ľudí pokračujeme dodnes, akurát dnes to už je napríklad nový prototyp digitálnej identity využívajúci blockchain technológiu, alebo možnosť riadiť veľkú nadnárodnú firmu na základe aktuálnych dát, alebo automatizácia (ako firma využívame najväčší počet robotov na svete). Čiže je tu veľa tém, a ja sa snažím byť v takých, ktoré ma bavia, kde sa môžem rozvíjať alebo kde mám relevantnú skúsenosť a moje vynaložené úsilie má dosah a význam.
Moja práca je pestrá. Starám sa o klientov, snažím sa porozumieť ich potrebám, ponúknuť riešenie a dohodnúť sa s klientom na ňom, a tiež na tom, že budeme pri realizácii spolupracovať. Potom to riešenie s tímom dodať. Dodať tak, aby sme s ním boli my aj klient spokojní. Väčšinou mám celkom veľa stretnutí, niektoré idem len tak rýchlo bez prípravy, na tie dôležitejšie sa pripravujem. Veľa komunikujem s ľuďmi, vymýšľame spolu ako urobiť veci lepšie alebo tak, aby boli výnimočné. V mojej práci je dôležitý networking. Tiež sa snažím nachádzať priestor pre to, aby som mohla osamote premýšľať. Vtedy mám nápady a jasne vidím správnu cestu k cieľu alebo riešenie problému. Kedysi som robila aj konkrétnu technickú prácu, napríklad som customizovala SAP, písala funkčný dizajn, alebo testovala. Dnes viac riadim ľudí, no čerpám aj z toho, že rozumiem tomu, čo robia. Robí mi radosť, keď sa podarí niečo, čo som dlhšie pripravovala a zrazu je ten moment, keď všetko spolu zaklapne. Tiež sa teším, keď vidím, ako niekto, kto teraz alebo kedysi robil pre mňa, narástol a posunul sa profesionálne alebo osobnostne.
Sú nejaké veci, ktoré vás vedia v práci nahnevať?:)
V práci sa nehnevám často. Sú situácie alebo ľudia, čo mi vedia priniesť frustráciu alebo sklamanie, týkajú sa hlavne, keď ide o nespravodlivosť, alebo keď existuje množstvo nezmyselných prekážok – či už v nejakej veci alebo v myslení nejakého človeka, ktoré mňa alebo moje tímy zneschopňujú rýchlo napredovať. Vždy sa snažím posúdiť, či v tej danej veci potrebujem vyhrať a ak áno, vymyslím ako a zabojujem. No niekedy je víťazstvom aj to, že rozoznáme, že zavreté dvere častokrát znamenajú otvorené dvere niekde inde a my vieme spraviť správne rozhodnutie. A tiež som sa naučila, že ak ľudia okolo mňa nechápu, prečo si myslím, že daná cesta je správna, musím ju proste detailnejšie a opakovane vysvetľovať.
Čo Vám na IT vyhovuje najviac?
Ako som spomínala, technológie ma fascinujú a bavia. Nie som typicky čisto iba technicky orientovaná, skôr sa mi páči ich prepojenie do business riešení. Práca v IT je práca, kde môžem (a aj sa to odo mňa očakáva, že budem) používať hlavu. Problémy, ktoré riešim sú komplexné a vyžadujú si koncepčné, no nakoniec v detailoch dotiahnuté riešenia. Výsledky – aj keď cesta k nim je častokrát dlhšia, sa dajú merať. Pracujem s ľuďmi a pre ľudí. Dnes už nikto nespraví veľké veci sám, potrebuje ďalších smart ľudí okolo seba, a tých je aspoň podľa mojej skúsenosti v IT dosť.
Stretli ste sa s predsudkami voči ženám v IT?
Nie, aspoň priamo nie. Myslím, že to je firemnou kultúrou, a tiež kultúrou klientov, pre ktorých pracujem. Ľudia sú posudzovaní podľa výsledkov svojej práce, nie podľa pohlavia.
Aj keď je tu jedna vec. Nenazvala by som ju ale „predsudok“, skôr obmedzené vnímanie potenciálu v súvislosti so ženou, ktorá už má deti – vrátila sa po materskej, a keďže sú ešte nie dospelé, prirodzene sa o ne stará. Neviem, či toto budú čítať aj muži, ale rada by som aj na tomto mieste vyvrátila dva mýty:
- Ženám počas materskej alebo rodičovskej dovolenky neklesá IQ, práve naopak, mnohé sa v tom čase okrem starostlivosti o malé deti venujú aj rôznym iným veciam, a práve tento ich rozhľad, nadhľad a skúsenosť mimo pôvodné zamestnanie prináša do práce cenné perspektívy.
- To, že sa stará o deti, neznamená, že nevie prevziať zodpovednosť a úspešne vykonávať prácu, ktorá je napríklad zložitá alebo na kariérne vyššej úrovni. Nie vždy je počet hodín určujúci výsledok. Verte, z vlastnej skúsenosti, aj so skúsenosti iných žien viem, že vieme byť veľmi kreatívne, čo sa týka skĺbenia povinností okolo detí a v práci, a vieme mať radosť z obidvoch. Dôležitá je tu samozrejme podpora manžela, alebo (ak nie je z rôznych dôvodov manžel) pomoc ľudí, na ktorých sa vieme spoľahnúť.
Čomu by ste sa venovali, ak by to nebolo práve IT
Každý z nás má sny a vízie, musíme byť vnímaví, kedy je správny čas do niečoho nového vstúpiť. Bolo by to určite niečo rozvojové a meniace veci k lepšiemu, mám rada, keď môj talent venujem veciam a cieľom, kde vidím zmysel a sú dôležité. Možno raz, keď naplním svoju „business“ kapitolu, budem pracovať pre štát.