Vyhľadať
Close this search box.

Ženy v IT

Kristínu priviedli do Švédska veľké sympatie ku krajine, severskej prírode a Astrid Lindgrenovej. Pôsobí tam v bio-technologickej firme Vironova, ktorá sa, okrem iného, zaoberá aj vývojom softvéru pre stolový transmisný elektrónový mikroskop MiniTEM. V svojej práci vyvíja rôzne metódy na zlepšenie kvality snímaných obrázkov, či metódy na automatickú analýzu vzoriek, najčastejšie vzoriek vírusov.

Spomínaš si ešte, čo ťa priviedlo k IT? Mala si v tom jasno od malička? 

Ako malá som vôbec netušila, čo chcem v živote robiť. Bola som veľmi dobrá v matematike a fyzike, a tak som sa zúčastňovala rôznych súťaží a olympiád v týchto oblastiach. S počítačom som si však veľmi nerozumela. K samotnej informatike a programovaniu som sa dostala až v treťom ročníku na strednej škole, keď som začala navštevovať krúžok programovania. Prvotným impulzom bol, myslím, môj vtedajší priateľ. Mal záľubu v stavaní robotov, ktoré sú schopné autonómne prejsť zadaným bludiskom a raz len tak mimochodom utrúsil, že by sa mu zišiel niekto, kto by mu ich programoval. Robotov som nakoniec nikdy neprogramovala, ale ovplyvnilo to výber mojej vysokej školy – vybrala som si štúdium informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK.

Prečo sa venuješ práve oblasti analýzy obrazu?

Počas štúdia na vysokej škole som si prešla rôznymi oblasťami a hľadala som tú, ktorá ma bude najviac napĺňať. Od informatiky na bakalárskom štúdiu som sa cez počítačovú grafiku a videnie na magisterskom štúdiu dostala napokon až k počítačovej analýze obrazu na doktorantúre. Keďže sa mi páči pracovať s vizuálnymi prvkami, ako sú obrázky, videá alebo 3D dáta, a využívať programovanie na ich analýzu, ostala som pracovať v tejto oblasti. Baví ma skúmať a prichádzať na spôsoby, ako z objektov vytiahnuť potrebné informácie a následne si vlastné hypotézy overovať v praxi. Zároveň tým, že je to veda pracujúca s obrázkami a tie sa v súčasnosti vyskytujú všade naokolo, môžem pôsobiť v podstate v akejkoľvek oblasti.

Vieš nám stručne vysvetliť o čo v takej analýze obrazu ide?

V počítačovej analýze obrazu ide o interpretáciu a získavanie zmysluplných informácií z digitálnych obrázkov. Ľudia sú veľmi dobrí v interpretácií obrázkov, vieme presne pomenovať aké objekty sa na nich nachádzajú, aj keby boli napríklad sčasti niečím prekryté alebo zachytené zo zvláštneho uhla. Robí nám ale problémy dané objekty bezchybne a rýchlo spočítať, prípadne objektívne odmerať a porovnať ich velkosť, plochu, dĺžku, či odtieň. Toto však nerobí problém počítaču. V analýze obrazu sa teda snažíme najprv počítač naučiť ako na obrázku rozpoznať a detekovať dané objekty, a následne ho necháme kvantitatívne zanalyzovať čo práve potrebujeme, napríklad koľko vírusových častíc v skúmanej vzorke je neporušených.

Môžeš nám to priblížiť na nejakom tvojom projekte?

Na doktorandskom štúdiu som napríklad pracovala s 3D snímkami ľudského tela z výpočtového tomografu (CT-čka). Tieto snímky pochádzali priamo z nemocnice od reálnych pacientov, ktorí mali podozrenie na rôzne cievne choroby. Mojou úlohou bolo vyvinúť metódu, ktorá rýchlo a automaticky nájde na týchto snímkach tepny. Následná vizualizácia týchto detekovaných tepien vedela pomôcť rádiológom rýchlejšie určiť, kde sa nachádza problém. Miesta, kde bola vizualizácia tepnového riečiska prerušená, väčšinou znamenali, že je tam cieva zúžená alebo upchatá. Vďaka tejto detekcií bolo tiež možné automaticky zmerať plochu prierezu cievy a zistiť tým presný rozsah upchatia.

V súčasnosti som však vymenila medicínske dáta za obrázky vírusov z transmisného elektrónového mikroskopu, kde učím počítač detekovať rôzne vírusy a následne automaticky vyhodnocujem, či sa tam náhodou nenachádzajú nejaké nečistoty, zhluky vírusov, prípadne aké percento vírusových častíc je neporušených.

Na ktorý tvoj úspech si najviac pyšná?

Asi na môj doktorandský výskum a celkovo úspešné zvládnutie doktorandského štúdia vo Švédsku. Bolo náročné sa tam dostať, a následne začať v novej krajine od úplných základov a bez pomoci, navyše v cudzom jazyku. Nároky na doktorandov tam boli pomerne vysoké, samotný projekt rozsiahly a reálne dáta od chorých pacientov z nemocnice veľkou výzvou. Viackrát som si myslela, že veci do deadline-u jednoducho nestihnem, ale nevzdala som sa a nakoniec sa to vždy akosi podarilo.

Musela si alebo musíš ako žena v IT čeliť nejakým ťažkostiam či predsudkom? Máš nejaký recept na ich prekonávanie?
Na Slovensku boli ľudia okolo mňa často prekvapení, keď som im povedala, že študujem informatiku. Asi nevyzerám ako typická “kocka”. No nemám pocit, že by mi to, že som žena, spôsobovalo špeciálne ťažkosti. Na bakalárskom programe informatiky pripadalo na jedno dievča v ročníku 10 chalanov, ale správali sa k nám vždy veľmi rešpektujúco. No a na magisterskom štúdiu a vyššie som mala šťastie, že som bola až v nezvyklo vysokej miere obklopená ženami. Najmä teda vo Švédsku, kde sme mali dokonca na oddelení viac profesoriek ako profesorov. Vo Švédsku sa nielen ženy v IT, ale celkovo rodová rovnosť veľmi podporujú. Neraz tam stretnem ženy aj na typicky mužských pozíciach ako je opravárka, alebo vodička autobusu a je to tak úplne normálne.

V čom práca v IT sektore vyhovuje tebe konkrétne? Aké benefity ti ponúka tento sektor?
Páči sa mi, že je to práca, v ktorej môžem využiť moje logické a analytické myslenie. Zároveň je to odbor, ktorý sa rýchlo vyvíja a napreduje, a prináša teda každý deň niečo nové, čo sa dá naučiť. V neposlednom rade sa mi páči aj časová a priestorová flexibilnosť – prácu viem v podstate vykonávať zo všetkých miest, kde je internet, a v čase, ktorý mi vyhovuje.

Čím je podľa teba dôležitá účasť ženy v IT tímoch?
Myslím si, že ženské myslenie sa od toho mužského v mnohých oblastiach líši. Majú iné životné skúsenosti a inak riešia konflikty. Vedia nazerať na problémy z iného uhla a následne tak obohatiť skupinu zaujímavými riešeniami. Pri vývoji softvéru môžu tiež lepšie odhadnúť aké sú nároky a potreby užívateliek.

Čo by sme podľa teba mali robiť, aby dievčatá nestrácali záujem o IT?

Mali by sme upustiť od stereotypov, ako by mal život dievčaťa (rovnako aj chlapca) vyzerať a podporovať všetky deti rovnako v ich jedinečnosti, zvedavosti a hravosti.

Čo by si odkázala dievčatám či ženám, ktoré uvažujú o štúdiu a práci v IT, no stále pochybujú?
Poradila by som im, aby sa nebáli a vyskúšali si, aké to je. Až potom zistia, či ich IT napĺňa. Môžu si napríklad vyskúšať online kurz, kde sa s vybranou IT oblasťou bližšie zoznámia alebo sa s pomocou organizácie Aj Ty v IT prepojiť a porozprávať s inými ženami, ktoré pôsobia v IT. Každoročne sa koná aj medzinárodná konferencia na podporu žien v IT oblasti s názvom WomENcourage.