Spomínaš si ešte, čo ťa priviedlo k IT? Mala si v tom jasno od malička?
Od malička ma fascinovala sloboda, flexibilita a nezávislosť a tieto hodnoty pretrvávajú v mojom živote i v kariére. Aj preto som sa rozhodla pre oblasť informačných technológií. V IT vidím nielen zdroj neobmedzených možností, ale aj priestor, kde môžem rozvinúť svoje schopnosti a tvoriť si tak svoju vlastnú cestu. Môžem si vyberať projekty, ktoré ma skutočne zaujímajú, a pracovať vo vlastnom tempe. Navyše ma fascinuje vplyv technológií na spoločnosť a ľudí. Technológie majú schopnosť meniť svet a ja chcem byť súčasťou tohto pozitívneho vývoja.
Bol pri tvojich začiatkoch v IT niekto, kto ťa inšpiroval, kto bol tvojím vzorom?
Áno, počas mojich začiatkov v oblasti IT som mala v Ukrajine kamaráta, ktorý neváhal investovať svoje osobné financie do vytvorenia školy, kde sa nielen dospelí, ale aj deti učili programovať. Táto iniciatíva nebola len individuálnym projektom, ale katalyzátorom vzniku širšieho spoločenstva IT odborníkov a nadšencov.
Do projektu sa totiž zapojili aj ďalší IT profesionáli, ktorí dobrovoľne vyučovali a zdieľali svoje skúsenosti a vedomosti, či finančne prispievali k udržateľnosti tejto vzdelávacej iniciatívy. Vďaka nim sa vytvorilo podporné prostredie pre vznik nezávislého IT ekosystému s aktívnou komunitou, ktorá spolupracovala na rôznych inovatívnych projektoch.
Pre mňa to bol inšpirujúci príklad toho, ako dokážu vytvoriť jednotlivci svojou iniciatívou a spoluprácou pozitívne a sebestačné prostredie v oblasti IT. Táto skúsenosť mi otvorila oči. Zistila som, aký potenciál má takéto podporné komunitné prostredie, a tiež že vzájomná spolupráca a podpora môžu mať obrovský vplyv na celú oblasť informačných technológií.
Prečo sa venuješ práve oblasť UX/UI dizajnu?
Je to jednoduché. Chcem uľahčiť ľuďom život a zlepšovať ich digitálnu skúsenosť. V mojej práci sa snažím vytvárať esteticky príjemné a intuitívne rozhrania, ktoré nielenže vyriešia konkrétne problémy, ale aj spríjemnia každodenné interakcie používateľov s technológiou. A pri procese tvorby produktov a aplikácií mám tiež šancu prenášať svoje vlastné nápady a kreativitu do praxe.
Mám veľkú radosť, keď vidím, že niečo, čo bolo dlhodobo pre ľudí náročné, je konečne vyriešené prostredníctvom dobre navrhnutých užívateľských rozhraní.
Musela si alebo musíš ako žena v IT čeliť nejakým ťažkostiam či predsudkom? Máš nejaký recept na ich prekonávanie?
Áno, ako žena v oblasti IT som sa stretla s rôznymi ťažkosťami a predsudkami. Na základe mojej skúsenosti vidím, že ženy čelia diskriminácii každý deň v mnohých oblastiach života. Hoci IT obvykle zahŕňa ľudí s moderným a otvoreným myslením, aj v tejto oblasti sa stretávame s týmto problémom.
Ako UX/UI dizajnérka mám v tomto smere možno viac šťastia, pretože moja práca je spojená s oblasťou, kde ženy aktívne pôsobia. Často sa však stretávam s tým, že si ľudia mýlia moje úlohy a zodpovednosti s inými odborníkmi alebo si myslia, že moja jediná práca spočíva vo vyberaní farieb a presúvaní pixelov podľa ich predstáv. No oblasť UX/UI dizajnu zahŕňa množstvo výskumu, vedecky podložených techník a postupov, ako aj pochopenie behaviorálnej psychológie, kognície a motivácie ľudí.
Čím je podľa teba dôležitá účasť ženy v IT tímoch?
Ženy prispievajú do IT tímov odlišnou perspektívou, pochopením a vnímaním vecí. Je to sila, ktorá dokáže ponúknuť nové spôsoby rozvoja a inovácií.
Tým, čo každá spoločnosť potrebuje, je rozmanitosť: rôzne pohlavia, názory, myšlienky, rasy, skúsenosti či pohľady. To nám poskytuje mnoho rôznych perspektív na rovnakú tému. Naša neschopnosť byť rozmanití sa zakladá na strachu z neznámeho, čo je pochopiteľné z evolučného hľadiska, ale nedáva nám ospravedlnenie nepostaviť sa mu pre spoločné dobro a pokrok.
Čo by si odkázala dievčatám či ženám, ktoré uvažujú o štúdiu a práci v IT, no stále pochybujú?
Mojou radou pre dievčatá a ženy je nikdy sa nezastaviť. Stále mávame určité obavy a pochybnosti, no tie nás nedefinujú ako profesionálov a ani ako osobnosti. Použime ich preto ako motiváciu – každá emócia nám totiž poskytuje užitočné informácie a dáva nám tipy na to, ako konať.
Strach z neznáma je prirodzený, ale to neznamená, že máme zastaviť. Poukazuje len na to, že máme možno menej istoty. S tým sa však dá pracovať a nadobudnúť ju ďalšími vedomosťami či praxou.
Takže moja jediná rada je priznať si, čím už disponuješ, získať viac znalostí, no nikdy sa nezastaviť.