Na začiatku projektu ENTER, ktorého spustenie sme vám ohlásili z veľkej tlačovky spoločnosti Telekom už na konci septembra, stála naša snaha sprostredkovať deťom možnosť naučiť sa zábavnou a hravou formou programovať, aby sme ich neskôr mohli viesť k hlbšiemu záujmu o IT vzdelávanie. Poriadny škrt v našich plánoch nám však urobila druhá vlna korony. Nielenže namiesto fyzických workshopov a krúžkov na školách nabehla online výučba, ale aj všetci pedagógovia zostali zo dňa na deň opäť zavalení prácou s dištančným vzdelávaním. Stáli sme preto pred poriadnou výzvou: Ako preniesť hodiny fyzického programovania s micro:bitom do online formy a zároveň pri tom odbremeniť učiteľov a učiteľky?
Kto pozná micro:bit, vie, že ho vo výučbe využívame formou “physical computing“, teda fyzického programovania, pri ktorom micro:bit držíme v ruke a pripájame k nemu rôzne senzory a prídavné zariadenia. Určite preto prvé, čo vám príde na um je otázka, ako sme to v online nakoniec urobili. Pravdupovediac, my sme vlastne z večera do rána vymysleli celkom nový spôsob účasti na projekte ENTER, kde sme školám ponúkli možnosť zapojiť sa tak, že odučíme 45 minútovú online hodinu za nich. Správu sme nestihli ešte ani zverejniť na našom webe a sociálnych sieťach a už za dva dni sme mali vybookované všetky sloty na dva mesiace dopredu. A keď vravíme sloty, nemáme na mysli jeden alebo dva, ale rovno ŠESŤ denne. A tak sa začal náš kolotoč vstávania a usínania s ENTERom, počas ktorého sme absolvovali 104 online workshopov a vyškolili neuveriteľných 1839 detí zo 74 základných a 30 stredných škôl na Slovensku. A kým sme školili, časť nášho tímu s dobrovoľníkmi zároveň horúčkovito obálkovala zásielky pre našich účastníkov. Každá z nich obsahovala vodivú pásku, led diódu a batériu. Chceli sme totiž, aby si každé dieťa naprogramovalo aj niečo, čo mu zostane, a tak sme vymysleli svietiacu pohľadnicu, ktorú mohli poslať svojim blízkym.
AKO PREBIEHALA ONLINE HODINA S MICRO:BITOM
Veľmi jednoducho. Na online hodine sme deťom micro:bit predstavili, ukázali si praktické možnosti jeho využitia a predstavili si programovacie prostredie makecode.org. Pomocou simulátora micro:bitu sme si tiež spolu naprogramovali hneď niekoľko úloh, ako napríklad animáciu meniacej sa snehovej vločky, snežného anjela, digitálnu menovku, simulátor hodu kockou, alebo hru kameň, papier, nožnice. Pre starších študentov a študentky, alebo tých, ktorí už mali predchádzajúcu skúsenosť s micro:bitom sme si pripravili programovanie micro:bitu v Pythone, kde sme programovali jednu z najstarších PC hier, využívajúcich ešte 2D grafiku, PONG. Ak by ju niekto nepoznal, je to tenisová hra pre dvoch hráčov.
ČO SME SA PRI TOM NAUČILI MY
Aby to však nebolo iba ružové, učiť v online priestore je naozaj veľmi náročné. Nie každé dieťa má napríklad doma dobrý počítač alebo prístup k dobrému internetu. Úplne iným spôsobom funguje interakcia s deťmi a získavanie spätnej väzby od nich. Online skupinová dynamika je totiž celkom iná. Na to, aby online hodina fungovala musí prednášajúci vynaložiť oveľa väčšie množstvo energie. Zároveň musí s ustriehnuť, aby priestor na reakciu dostalo každé jedno dieťa. Nevýhodou tiež je, že neviem pohotovo pomôcť deťom, ak majú nejaký technický problém. Viac sa s úlohami trápia sami a musia prísť na svoju chybu. Aj keď za tie hodiny v online som si všimla, že deti si zvyknú navzájom pomáhať.
V určitých smeroch je však dištančná forma vzdelávania zároveň novou kvalitou! Špeciálne v rámci projektu ENTER, keďže je zameraný na zlepšovanie digitálnych zručností. Všetko, čo teraz v online robíme, len umocňuje dôležitosť tohto projektu. Dištančnú formu preto vnímam ako priestor ukázať deťom niečo nové, pretože my ich neučíme len programovať micro:bit, učíme ich pohybovať sa v online priestore, využívať rôzne videokonferenčné nástroje, zdieľať obrazovku, pracovať s chatom, robiť screenshoty obrazovky a množstvo iného.
Čo je ale najdôležitejšie! Vďaka dištančnej forme vzdelávania sa vieme s našimi aktivitami dostať do vzdialených miest a obcí, čo by sa nám pri fyzickej forme forme nepodarilo.
ČO NA MICRO:BIT HOVORIA DETI A UČITELIA
Ani online forma neokradla deti o „aha“ momenty. Možno ich nemali toľko, ako by ich mali za normálnych okolností, bežne sa nám však stávalo, že počas prednášky niekto spontánne vykríkol: „Jeej, môj dinosaurus lieta!“. A to pritom len šťastné dieťa naprogramovalo animáciu svojho obľúbeného zvieratka a rozpohybovalo si ho tak, že to vytvorilo dojem, že naozaj lieta. Ich reakcie pri práci s micro:bitom boli veľmi autentické. K programovaniu takto vieme strhnúť aj deti, ktoré predtým nemali programovanie v láske. Pri programovaní micro:bitu totiž zabudnú, že programujú. Podľa nich len oživujú svoju figúrku, rozpohybujú svoje autíčko alebo rozblikajú led diódku. Pri programovaní micro:bitu však urobia podstatne viac, ako keby len písali písmenká kódu do svojich počítačov.
To že deti micro:bit nadchol vieme aj zo spätnej väzby od pedagógov, ktorí nám píšu, že deti ešte pol hodinu po workshope samostatne programovali. Máme šťastie, že sa stretávame s veľmi motivovanými učiteľmi, ktorí majú chuť priniesť inovatívne formy vzdelávania do svojich škôl a neustále hľadajú inšpiráciu a vzdelávajú sa. Tešia sa, že majú možnosť priniesť nový prvok na hodiny informatiky. Ale aj na iné hodiny ako je matematika, chémia, fyzika, ale aj telesná či hudobná výuka. Ich ohlasy sú veľmi pozitívne. A aby ste nám to verili , pripájame aj niekoľko ich reakcií, ktoré nám poslali:
„Ja aj žiaci boli nadšení, workshop sa im páčil a už sa nevedia dočkať, kedy budeme v škole pracovať s microbitmi. Veľmi podporujem tieto workshopy čím aj nám učiteľom pomáhate uľahčiť trošku tú online výučbu, ktorá je oveľa náročnejšia ako klasická v škole.“ Martina
„Ešte raz ďakujem, workshop bol aj pre mňa prínosom. Mohla som sa pozrieť ako učí niekto iný, akou formou by som mohla začať tému micro:bit. Podobne som túto tému začala aj ja, ale nevenovala som pozornosť všetkým senzorom detailne, to sa mi páčilo na workshope.“ Darina
„Nevedela som si predstaviť, že za taký krátky čas sa toľko stihne. Deti komunikovali, písali, pýtali sa, dostávali odpovede, v prípade potreby sa lektor vrátil o krok dozadu. Ďakujem.“ Viera
„Školenie pomohlo aj mne, nakoľko som si nevedela veľmi predstaviť, ako učiť microbity online na diaľku a bez microbitov.“ Eva
Naše fyzické spojenie s deťmi, učiteľmi a školami bolo tieto mesiace veľmi intenzívne. Na túto chvíľu ale zhasíname a želáme vám krásne micro:bitové Vianoce!
Projekt podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis.
