Vyhľadať
Close this search box.
dominika testerka

Dominika, absolventka WTA: Prekročte svoje obavy a začnite. WTA je výborný začiatok.

Dominika, ktorá absolvovala našu Women Tester Academy (WTA), aktuálne pracuje ako testerka automatizácie v Accenture. V rozhovore nám prezradila, ako vyzerali jej začiatky v novej práci, aké nástroje v práci používa, aj to, aké sú jej ďalšie ciele.

Ako dlho tam už pracuješ a v akej oblasti si pracovala pred kariérou v IT?

Pracujem tu už dva a pol roka. Pred prácou v IT som pracovala ako property manager. Starala som sa o správu nebytových priestorov, mala som na starosti manažment a organizáciu práce od údržbárov, správcov, strážnej služby až po uzatváranie nájomných a kúpnych zmlúv, administratívny chod spoločnosti či výstavbu novej administratívnej budovy a pumpy.

 

Čo ťa motivovalo k zmene kariéry?

Práca to bola výborná, ale už som akútne pociťovala, že si to žiada zmenu. Pracovala som tam 23 rokov, dala som do toho veľmi veľa zo seba, ale už mi chýbal ten pocit, že niečo dostávam aj naspäť.

 

Prečo si sa rozhodla prihlásiť na kurz Women Tester Academy? Prečo si si vybrala práve testing?

Kamarátka bola jednou z prvých absolventiek WTA a spomínala mi, aká je spokojná. Dnes sme kolegyne. Hneď po kurze si našla prácu a nevedela si to vynachváliť. Tak som ju vyspovedala, že čo to ten testing vlastne je, čo robí, ako vyzerá jej pracovný deň…
A zapáčila sa mi predstava práce, ktorá nikdy nie je monotónna, v ktorej mám veľkú časovú flexibilitu, možnosť posunu rôznymi smermi a priznám sa, home office znel ako balada.

V mladosti som študovala chémiu, potom som bola v stavebníctve. Všetko nejakým spôsobom technické odvetvia, tak som si povedala hm… to by asi išlo. Ale priznávam, že ešte asi dva roky som nad touto zmenou rozmýšľala, kým som sa odhodlala podať prihlášku na WTA.

Rovnako je pravda, že som chcela pracovať v odvetví, ktoré by mi umožnilo byť sebestačná. A tak mi prišlo, že keďže lekárka už zo mňa po štyridsiatke nebude, na právo nemám tie správne bunky, rozhodla som sa skúsiť IT.

 

Mala si už pred kurzom predsa len nejaké skúsenosti s testingom alebo všeobecne s IT?

Veru nie, začínala som mať akú-takú predstavu až počas WTA. V tom čase pre mňa IT znamenalo naozaj len jednu špecializáciu a dosť. Skutočnosť, že IT je skutočne široké odvetvie s množstvom rôznych pozícií, aj netechnických, som sa dozvedela až postupne na WTA.

Keď si spätne predstavím samu seba v minulosti, keď som telefonovala nášmu ítečkárovi, že niečo mi nejde na stránke, tak sa len usmievam… a obdivujem jeho trpezlivosť .

 

Môžeš nám priblížiť, ako si získala svoju prvú prácu ako junior testerka? Pomohol ti kurz pri hľadaní zamestnania?

Veľmi rada. Svoju prvú – a zatiaľ jedinú – prácu ako úplná junior testerka som získala po viacerých kolách pohovorov v Accenture. Na tomto pohovore som si spomenula na obligátnu časť zo školenia na WTA – ako otestujete výťah. Moja obdoba na pohovore bola, koľko je v Bratislave okien.

Držala som sa rád našich lektorov, rovnako pomohli aj kariérne školenia, úpravy CV, LinkedInu. Okrem WTA som robila aj kurz Projektový manažment, SQL Academy, Cypress a Robot Framework. WTA a rovnako tie pridružené nepovinné školenia mi výrazne pomohli. Aj preto, že som predtým bola iba v jednom zamestnaní a vôbec som nemala prehľad, ako to vo svete náborov chodí.

Musím však priznať, že som poslala veľa životopisov, na mnohé som nedostala ani odpoveď, či ich firma vôbec dostala, niektoré zjavne zamietol robot. Na niektorých pohovoroch očakávali oveľa viac, ako som ako junior dokázala ponúknuť. Bolo treba ozbrojiť sa trpezlivosťou a nestrácať dôveru v seba, veriť, že raz to musí prísť. Reálne som dostala ponuku asi do dvoch mesiacov, odkedy som začala posielať CV.

Práca ma naozaj baví. Veľmi si vážim dôveru, ktorú vo mne má náš tím, pretože veľa vecí si manažujem sama, určujem smer, ktorý chcem na projekte v AT dosiahnuť, a v tíme mám podporu. Potom je radosť pracovať. Rada absolventkám – choďte za tým, čo naozaj chcete, a nevzdávajte sa. Do cesty príde veľa prekážok, ale ak naozaj po tom túžite, dajú sa prekonať. A hlavne sa treba zmieriť s tým, že sa už zvyšok života budete stále učiť niečo nové. Kurzom sa to učenie iba začína.

 

Aké boli tvoje prvé dojmy z práce? Prekvapilo ťa niečo, prípadne vystrašilo?

Tak to si pamätám dodnes. Bola som na smrť vystrašená. Prvé tri mesiace som sa mala školiť. No po dvoch týždňoch som dostala projekt a išlo sa do reality. Asi tak pol roka som čakala, kedy ma vyhodia, že nič neviem, a cítila som sa ako Alenka v ríši divov. Ako je vôbec možné, že som tu, ako som sa tu vlastne ocitla a že sa mi občas aj niečo podarí. Popravde dodnes sa občas nad tým zamyslím. Impostor syndróm (pozn. autora: Vyznačuje sa neustálym spochybňovaním seba samého a podceňovaním vlastných schopností), milé dámy, v priamom prenose. Takže nebojte sa, nie ste samy. Na druhej strane ma strašne prekvapilo, akí boli na mňa všetci všade milí.

Ak potrebujem pomoc, vždy sa mám na koho obrátiť. Máme krásne priestory, výborné benefity a všade okolo sa na mňa ľudia usmievajú. Na margo firemnej kultúry mi vždy napadne veta z Harryho Pottera: Na Rokforte sa dočká pomoci každý, kto o ňu požiada alebo ju potrebuje. Tak to funguje aj u nás v Accenture.

 

Pamätáš si aj konkrétnejšie, aké úlohy si v práci dostala ako prvé?

Počas prvých troch mesiacov som sa mala školiť v rôznych technikách a technológiách a potom ísť na projekt. Nakoniec som sa školila dva týždne a poďho na projekt. Ale išla som dobrovoľne, dostala som na výber, či sa chcem ešte školiť alebo idem do praxe. Ja som zvolila prax, lebo som si povedala, že tam sa najviac naučím. Mojou prvou úlohou na projekte bolo oboznámiť sa so systémom práce a s klientskou aplikáciou.

Potom sa odo mňa očakávalo funkčné testovanie aplikácie a mala som rozbehnúť automatický testing v tejto aplikácii. A tam som si povedala, že sa asi pomýlili, veď nemôžu dať úplného juniora rozbehávať automatizáciu na zelenej lúke úplne od nuly. Dnes na to spomínam, možno to bol test, že sa buď zľaknem a ujdem, alebo sa tomu postavím čelom a idem riešiť. A ja som typ B. Ale opäť boj s impostor syndrómom a veľa-veľa učenia sa. Ale, milé dámy, verte si. Dá sa to.

 

Aké nástroje/techniky a technológie aktuálne používaš pri svojej práci?

Pracujem prevažne v klientskej aplikácii, ktorá má v sebe vlastný automatizačný tool. Okrem toho aktuálne pracujem s Playwrightom. JIRA a Confluence sú nevyhnutnosť. Okrem toho sa začínam učiť Javu, pretože ju využívam v automatizácii a chcem jej lepšie rozumieť. Aspoň základná orientácia v HTML a JavaScripte je tiež nevyhnutná.

 

Aká je tvoja doposiaľ najzaujímavejšia skúsenosť alebo projekt, na ktorom si pracovala?

Najviac ma zaujal fakt, že konečne vidím aj pod pokrievku, ako také aplikácie reálne fungujú, ako sa tvoria či testujú. V rámci projektu testujeme veľkú aplikáciu a tam skutočne nie je núdza o učenie sa nových vecí. Zatiaľ ma to baví, ale viem, že ak by som potrebovala zmenu projektu, tak naša firma to umožňuje. Takže skúsenosť mám zatiaľ iba s jedným projektom, ale prešla som od funkčného testingu k automatizácii.

 

Ako sa ďalej vzdelávaš v oblasti testovania? Sú nejaké kurzy, knihy alebo zdroje, ktoré by si odporučila?

Momentálne začínam s Javou a stále sa vzdelávam v Playwrighte. Na začiatku mi pomohli kurzy od Yablka, hlavne jeho zábavná forma. Čo potrebujem, hľadám na internete alebo sa porozprávam s AI. Určite odporúčam urobiť aj nejaký kurz automatizácie, hoci úplný začiatok. Dá vám to prehľad, o čom to je. A stále máte na výber.

Nemusíte automatizovať, aj funkční testeri sú veľmi potrební a nevyhnutní. Ale ak vás to osloví, aj to je jedna z možností. Rovnako ak sa možno necítite doma v technickej časti, je možnosť ísť aj netechnickým smerom – možností je veľmi veľa a verím, že každá si nájde to svoje. Okrem toho ja osobne som ešte cítila potrebu si urobiť certifikát ISTQB a Professional Scrum Master.

 

Bolo pre teba náročné pripraviť sa na tieto certifikáty?

Ešte počas hľadania práce som pochopila, že si musím urobiť ISTQB. Každý druhý inzerát to vyžadoval. Nakoniec som ho robila až vlani, ujasnila som si terminológiu a tak nejako som cítila, že nie je to úplne od veci. No v realite veci fungujú väčšinou úplne inak ako na papieri. Scrum master – ten som veľmi chcela.

Keďže som predtým pracovala s ľuďmi, zdalo sa mi, že pre mňa osobne nemôže byť také ťažké naučiť sa to aj pochopiť. Mali sme na to výborné školenie a urobiť certifikát už bolo o kúsok ľahšie. Ale nie sú to úplne najľahšie certifikácie, naozaj som tomu venovala veľa času. A popri práci sa znovu učiť… Ale opäť, ak sa chce, tak sa to dá.

 

Venuješ sa aj aktuálne niečomu ďalšiemu popri práci (príprava na ďalšie certifikáty, mentoringové programy, kurzy)?

Nie, momentálne nepokukujem po ďalšej certifikácii, a hoci v hlave sa mi už premieta, ktorá bude ďalšia, ešte si nedovoľujem začať. Teraz ma dosť zamestnáva ten Playwright, keďže ho chcem vedieť a tam je učenia habadej. Ale okrem práce mentorujem jeden projekt pre DáSaTo a prihlásila som sa aj ako mentor pre Aj Ty v IT… Okrem toho som trénerkou karate, takže tak nejako je môj čas celkom naplnený. Ale ak sa opäť niečo zaujímavé vyskytne, nebránim sa.

 

Ako si sa dozvedela o našom mentoringovom programe? Prečo si sa rozhodla doň prihlásiť?

Myslím, že nám túto možnosť sprostredkovala Alenka Kanabová vo firme. A mne dáva zmysel vrátiť komunite to, čo som od nej dostala. A ja som od Aj Ty v It dostala šancu zmeniť život.  Týmto by som chcela vyzvať aj naše ďalšie absolventky, aby neváhali a prihlásili sa, aby mohli svoje skúsenosti ďalej odovzdávať.

 

Je podľa teba dôležité viesť už malé dievčatá k láske k IT? Podporuješ ich aj ty konkrétne vo svojej rodine alebo vo svojom okolí? Ako?

Áno, je to veľmi dôležité. Učiť ich spoznávať aj tento svet, podporovať ich, ak ich to baví, ukázať im, čo všetko sa dá urobiť. Mám v rodine malé dievčatko, a keď bude staršia, určite jej budem postupne ukazovať, na čom teta pracuje a aká to môže byť zábava. Nie každé dievča alebo žena musí byť vo svete IT, ale treba im ukázať, že aj toto je jedna z ciest, ktorú si môžu zvoliť a ktorou môžu ísť. Mne osobne sa podarilo dve moje kamarátky (33 r. a 51 r.) pritiahnuť na WTA, obe absolvovali a obe sú už takmer dva roky zamestnané v IT firmách ako testerky. Takže ide to v každom veku.

 

Je ešte niečo, o čo by si sa s nami chcela podeliť?

Viem, že sa to zdá občas veľmi ťažké, ale, dievčatá/ženy, nevzdávajte to, ak v tom vidíte zmysel. Ak máte otázky, pokojne ma kedykoľvek kontaktujte. Verte si, impostora prekričte a bude dobre.

Možno by som vám ešte rada povedala toto: Prekročte svoje obavy a začnite. WTA je výborný začiatok. Berte to ako školu, aj tam sa deti chodia učiť a od prváka nečakajú Pytagorovu vetu. Rozumná firma vie, že ste junior, a dostanete príslušnú podporu. Obrňte sa trpezlivosťou, pretože tú potrebujete na učenie sa množstva nových vecí aj v komunikácii s ľuďmi. Nebojte sa. Nie každý deň je nedeľa a ani testerom sa každý deň nedarí. Majte odhodlanie a verte v samu seba.

Toto je odvetvie, kde sa nikdy neprestanete učiť. Ako idú vpred technológie, tak musia ísť vpred aj znalosti testerov. Potom by som odporúčala všetkým začínajúcim – pýtajte sa. Stále, všade, aj päťkrát to isté, kým si nebudete istí, že ste zadanie pochopili správne. Skúsenosti prídu časom. Teraz je veľa firiem, ktoré ponúkajú stáž aj úplným juniorom, aby si to mohli dať do CV. A s každým ďalším testovaním budete na tom lepšie a lepšie, čo sa týka skúseností. A naozaj to nie je ťažké ani nenaučiteľné, v podstate je to taká zábavka.

 

Akú radu by si dala našim absolventkám?

Ísť si za tým, čo naozaj chcete, a nevzdávať sa. Do cesty príde veľa prekážok, ale ak naozaj po tom túžite, dajú sa prekonať. A hlavne sa treba zmieriť s tým, že sa už zvyšok života budete stále učiť niečo nové. Kurzom sa to učenie iba začína.