Vyhľadať
Close this search box.
blog-simik

Keď lektor nielen učí, ale aj povzbuduje

Tentokrát o našich lektoroch a lektorkách a ich zanietenej práci nad rámec bežných kurzov.

V Aj Ty v IT sme šťastní a hrdí, že spolupracujeme s lektormi a lektorkami, ktorí svoju prácu berú ako poslanie, a tak nielenže naše účastníčky naučia praktické zručnosti a vedomosti, ale ich aj neustále povzbudzujú, pomáhajú im udržiavať dobrý pocit z procesu a postupne nadobudnúť potrebné sebavedomie. Dnes to opäť dokázal Štefan Šimík, lektor Women Data Academy, ktorá sa momentálne nachádza v polovici kurzu. Tento blog preto vznikol celkom spontánne a rýchlo a so súhlasom zainteresovaných strán sa chcem s vami oň podeliť.

Začalo to celkom nevinnou Štefanovou otázkou v podpornej skupine ku kurzu na Diskorde: „Ahojte dámy, preposielam na všetky vynikajúcu otázku, ktorú sme dostali od účastníčky:
Chcem sa opýtať či je normálne, že mi tie domáce úlohy prídu poriadne ťažké. Zlepší sa to časom?

Odpoveď lektora:  Jasné, to sa určite môže stať – obzvlášť vtedy, keď sa človek s týmito vecami zoznamuje prvýkrát. Dôležité je vedieť, že domáce úlohy vôbec nemusíte spraviť na prvýkrát úplne samy. To sa neočakáva. Dôležité je napredovanie takým spôsobom, že:

  1. Dobre pochopíte všetkému, čo si vysvetľujeme vo videu.
  2. Na základe toho sa skúsite pozrieť na domáce úlohy. Ale neočakáva sa, že ich na prvý šup spravíte samy a správne.
  3. Potom je dôležité, v kontexte toho, čo už viete, pozrieť si pripravené riešenia a pochopiť ich.
  4. A nakoniec si to ešte skúsiť napísať vlastnými rukami – poctivo to naťukať sama celé na klávesnici.

Na začiatok je veľa nového a chvíľku trvá, kým to človek absorbuje tak, aby to vedel aj sám spraviť. Ale čoskoro sa začnú veci opakovať a to, s čím ste sa už stretli a čo poznáte, už budete vedieť vyriešiť samy na základe predchádzajúcich skúseností.

Teda úspešné ste vtedy, keď dokážete dobre pochopiť video, dobre pochopiť riešenia domácich úloh
(aj keď ste ich samy nenapísali na prvýkrát). Vtedy rastiete, napredujete. A o to tu ide. Uvidíte, že keď týmto štýlom absolvujete niekoľko lekcií, tak domáce úlohy z tých predchádzajúcich lekcií už dokážete pekne spraviť. Je veľmi dobrá prax si ich spraviť znova s časovým odstupom.

A nebojte sa nič, takýto pocit má väčšina ľudí, keď sa učíme nové veci. Ja sám takisto, keď sa učím nové veci, v 90 % prípadov neviem vyriešiť úlohy na prvý šup a musím si pozrieť, ako to robia iní a inšpirovať sa. Je to absolútne v poriadku, presne takto vyzerá rast a rozvoj. Človek pri ňom vždy cíti istú mieru psychického nekomfortu. Buďťe  sebe veľmi zhovievavé a berte to tak, že je úplne v pohode, keď neviete. Preto sme tu a preto sa učíme. Základ je byť na seba náročná v príprave, v štúdiu, ale zhovievavá pri prvej praxi. Tam nám to ide všetkým krkolomne. Ale s časom, keď sa veci začnú opakovať a už ich poznáme, začneme byť schopní prísť s riešením sami a dostavia sa presne opačné pocity, že to vieme uz aj sami.

Komentár od účastníčky: Dúfam že po postovaní otázky nezistím, že som jediná taká „hlúpa“.

Odpoveď lektora: Neboj, ja sám sa v tebe vidím a poznám ten pocit a 90 % ďalších ľudí, čo sa to učia prvýkrát. Vôbec nie sme hlúpi, naopak! Všetky, ktoré tu ste, patríte k top 10 % najšikovnejším percentám spoločnosti, ktoré pred komfortom uprednostnili rozvoj a rozhodli ste sa na sebe pracovať a napredovať. Dôležité je si uvedomiť, že nemusíte zvládnuť všetko naraz. Treba vždy zvládnuť práve jednu aktuálnu kapitolu najlepšie, ako viete. A keď pri tomto procese chvíľočku vytrváte, za pár týždňov urobíte obrovský krok dopredu a budete mať z celkového výsledku obrovskú radosť. A kedykoľvek by ste neskôr absolvovali iný alebo podobný kurz, už to bude oveľa jednoduchšie, lebo veci sa začnú opakovať, budete ich poznať a všetko bude o 80 % ľahsie ako na prvýkrát. A pamätajte si, že sme tu pre vás. S čímkoľvek bude treba poradiť či pomôct, veľmi radi a ochotne tak urobíme alebo dovysvetlíme. Držím vám všetkým palce dámy a spolu to určite zvládneme.“

Po tejto Štefanovej reakcii sa zdvihla vlna reakcií ďalších účastníčok, že sa cítia podobne a sú rady za povzbudivé slová. Nepovzbudil totiž len jednu účastníčku kurzu, ale všetky naraz a ja som sa pustila do písania blogu. Dúfam, že tak povzbudím aj ďalšie z vás, aby sa odhodlali skúsiť nové kurzy, aby vytrvali a hľadali, pretože každá jedna z vás si zaslúži robiť prácu, v ktorej sa učí, rastie a dostáva nové príležitosti a podnety.