Vyhľadať
Close this search box.
Tkacova Zuzana

Deti treba postaviť zoči-voči technike

Zuzana Tkáčová získala minulý rok ocenenie Učiteľka Slovenska. Ako vnímaš potrebu IT zručností do budúcnosti jednotlivca? Žijeme v 21.storočí, v ktorom IT zručnosti hrajú kľúčovú úlohu v mnohých oblastiach – každodenná komunikácia, nákupy, práca, kontakt s úradmi, získavanie informácií.

Ako vnímaš potrebu IT zručností do budúcnosti jednotlivca?
Žijeme v 21.storočí, v ktorom IT zručnosti hrajú kľúčovú úlohu v mnohých oblastiach – každodenná komunikácia, nákupy, práca, kontakt s úradmi, získavanie informácií… Ukazuje sa, že digitálne technológie nám vstupujú do života čím ďalej, tým intenzívnejšie – a to s pozitívnymi, ale aj negatívnymi dopadmi. Tento trend nezvrátime. Pred pár rokmi sme riešili akútnu potrebu naučiť ľudí predovšetkým používať počítače v zmysle naučiť ich pracovať v operačnom systéme a s kancelárskymi nástrojmi; v súčasnosti sa však musíme zamerať na uvedomelé a zodpovedné využívanie technológií – je nevyhnutné viesť ich aj k zamysleniu nad tým, ako sa naša spoločnosť vplyvom digitalizácie a informatizácie transformuje, aby si uvedomili benefity aj riziká s tým spojené. To, čo postačovalo na prežitie pred pár rokmi, nebude postačujúce o niekoľko rokov. Budúcnosť si bude žiadať digitálne zdatnejších jedincov.

Kedy si sa ty sama prvý krát stretla s micro:bitom?
S programovateľnými mikroprocesorovými stavebnicami som sa stretla ešte počas štúdia na univerzite a neskôr som ako učiteľka používala rôzne tieto produkty vo vyučovaní. Priamo s micro:bitom som sa stretla pred dvoma rokmi, keď som riešila otázku, ktorú edukačnú platformu zahrnúť do výučby informatiky na základných školách v rámci Národného projektu IT akadémia – vzdelávanie pre 21.storočie. Micro:bit ma vtedy zaujal na základe skúseností z jeho nasadenia do škôl v Británii a zvolila som ho jednak pre jednoduché blokové programovanie blízke programovaniu v prostredí Scratch, ktoré sa teraz využíva na základných školách, a taktiež pre jeho cenovú dostupnosť v porovnaní v napr. LEGO stavebnicami. V porovnaní s LEGO stavebnicami sa mi na Micro:bite páči aj to, že deti pracujú s „reálnou“ elektronikou, sú to skutočné elektronické prvky z ktorých sa vytvárajú reálne elektronické obvody a zariadenia a tak ich neskorší prechod na Raspberry Pi alebo Arduino je úplne prirodzený.

Je možné prostredníctvom „physical computing“ a napr. práce s micro:bitom zmeniť vzťah detí/dievčat k informatike?
Som presvedčená, že áno. Physical computing umožňuje deťom objekty, ktoré tvoria a programujú doslova chytiť do vlastných rúk – je to prechod od pomerne abstraktného programovania schovaného za monitorom počítača k niečomu konkrétnemu, čomu „vdýchnu“ život. Riešia zrazu problémy, ktoré technika reálne prináša – prostredníctvom senzorov a aktuátorov môžu vnímať okolité prostredie a interagovať v ňom a to deti dokáže nadchnúť. Myslím si, že micro:bit dokáže ukázať deťom cestu nielen k informatike, ale aj k iným prírodovedným a technickým predmetom a odborom.

Keď sa tvoji žiaci prvý krát stretli s micro:bitom, aké boli ich reakcie?
Že keď to pripoja k počítaču a potom chytia do rúk, či ich to nekopne… 🙂 Keď potom uvidia prvý rozsvietený obrázok na displeji a chcú si ho hneď nafotiť alebo natočiť na mobil, aby ho mohli ukázať doma alebo kamarátom – to vlastne ani nepotrebuje ďalší komentár.

Prečo by podľa teba mali pedagógovia a dievčatá absolvovať Akadémiu programovania?
Naučiť sa ovládnuť micro:bit je nádherná a tvorivá výzva ako spojiť svet ktorý nás spája s digitálnym svetom. Akadémia programovania neučí suchú teóriu – je to tvorivá dielňa, kde sa experimentuje, vymýšľa a báda. Je to spôsob, ako sa postaviť zoči-voči technike a zistiť, že konštruovať a programovať môže byť naozaj zábavné.

 

Zuzana Tkáčová pôvodne študovala za zdravotnú sestru, neskôr sa rozhodla pre štúdium umelej inteligencie na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach.
Popritom si robila pedagogické štúdium a stala sa učiteľkou odborných elektrotechnických a informatických predmetov na strednej škole. Potom prišiel pilotný projekt EÚ s názvom NanoYou (Nanotechnology for Youth), kde ako učiteľ overovala vzdelávacie materiály pre nanotechnológie. Po skončení projektu absolvovala špecializačné štúdium nanoedukácie (t.j. vyučovanie nanovedy a nanotechnológií) pre učiteľov v USA a postgraduálne interdisciplinárne štúdium nanobiotechnológií v Nemecku. Momentálne pôsobí na Gymnáziu sv. Edity Steinovej v Košiciach ako učiteľka informatiky a na Ústave informatiky Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach ako expert pre didaktické inovácie pre predmet informatika v Národnom projekte „IT Akadémia – vzdelávanie pre 21.storočie“, kde vytvára metodické materiály na vyučovanie pre učiteľov informatiky na základných a stredných školách.