Zuzana Konečná: Netreba sa báť!


Zuzka má 36 rokov a už trinásty rok pracuje v oblasti systémovej integrácie pre spoločnosť Accenture. Odbor IT neštudovala, pozícia IT analytičky v Accenture bol jej prvý full-time job po škole. Počas kariéry si však na IT projektoch vyskúšala viaceré role: funkčná / technická analytička, biznis konzultantka, testerka, test manažérka, školiteľka, architektka dátovej migrácie, PMO, projektová manažérka. Je vydatá, má dvojročného synčeka, miluje cestovanie, spoločnosť a stretnutia s priateľmi. No a tiež je to bývalá tanečnica, ktorá popri IT kariére dlhé roky aktívne pôsobila vo folklórnom súbore.

Tvoja pracovná pozícia je Business & Integration Architecture Associate Manager, priblíž nám čo robíš?

Názov mojej pracovnej pozície môže znieť trochu záhadne a človeku na prvý pohľad asi nie je úplne jasné, čo to vlastne každý deň v práci robím. Pracujem v oblasti systémovej integrácie, to znamená, že spoločne s kolegami vytvárame nové systémy, navrhujeme ako majú fungovať, čo majú umožňovať svojim užívateľom, akým spôsobom majú byť prepojené s ostatnými systémami, ako majú navzájom komunikovať. Aby som bola konkrétnejšia, ide o informačné systémy ako napr. internet banking.

Ako to celé začalo? Ako si sa ocitla v IT?

Študovala som strategický manažment na FMUK a k práci v IT som sa dostala v podstate náhodou. V rámci svojej diplomovej práce tematicky zameranej na Knowledge Management som oslovovala s dotazníkom poradenské spoločnosti pôsobiace na Slovensku. Zo spoločnosti Accenture som okrem vyplneného dotazníka dostala aj pozvánku na pohovor. Po úspešnom absolvovaní tzv. assessment centra mi ponúkli pozíciu analytičky.

O IT som v tom čase dokopy veľa nevedela, no povedala som si, že je to výzva, vyskúšam a uvidím. Vyskúšala som a “uvidela” som, že je to niečo pre mňa: práca, v ktorej sa spája logika s kreativitou, náročná, zároveň však aj zaujímavá a veľmi pestrá.

Pohovor je klasicky monster, aký bol ten tvoj? Bála si sa?

Nebála som sa, skôr som bola strašne zvedavá, ako bude to assessment centrum prebiehať. Popravde, nemala som žiadne očakávania, keďže som veľa pohovorov predtým neabsolvovala, toto bol môj prvý full-time job po škole, takže nemám moc s čím porovnať. Určite sa však netreba báť!

Čo chceli o tebe vedieť?

Prvá časť pozostávala z testov, druhá zahŕňala riešenie individuálnych i skupinových úloh, case studies, či argumentačný dialóg. Až v tretej časti boli pohovory z manažérmi. Nepamätám si, že by chceli o mne vedieť čosi špeciálne, skôr sa snažili zistiť, či ma IT zameranie práce neodradí a či mám chuť učiť sa nové veci. A to ja teda stále mám!

Medzi svojimi pracovnými pozíciami máš aj testerka a test manažérka. Ako prebiehalo tvoje testovanie?

Mala som šťastie, že už na svojom prvom projekte som si prešla takpovediac “celým projektovým cyklom”, bola som pri analýze (kedy sa zbierali a validovali požiadavky od klienta), dizajne (kedy sa navrhovalo riešenie a písala dizajnová dokumentácia), pri builde (kedy som kolegom vývojárom bola k dispozícií pre zodpovedanie otázok, nejasností ohľadom dizajnu) a aj pri teste. Tzn. mala som možnosť testovať riešenie, ktoré som predtým sama pomáhala navrhovať. To bola veľká škola! Naučila som sa, že už pri prvotnom návrhu riešenia treba myslieť na to, v akých rôznych prípadoch bude používané a neopomínať špecifické či menej zvyčajné prípady.

Celkovo si myslím, že rola testerky je perfektná štartovacia pozícia pre kariéru v IT.

Prečo si to myslíš?

Rola testerky je bohovská príležitosť ako sa o dodávanom systéme, ale aj o projektovom fungovaní, dá veľa naučiť. Testerka si musí naštudovať a pochopiť, ako má systém cieľovo fungovať, prečíta si dizajnovú dokumentáciu, nejasnosti si validuje s funkčným tímom, navrhne testovacie scenáre ktorými overí, či systém funguje tak ako má. Ak pri teste narazí na chybu, reportuje “bug”, analyzuje a rieši ho v spolupráci s technickým tímom. Riešenie bugu vie byť poriadne zapeklité. Analýza príčiny neraz pripomína detektívnu prácu – v takýchto prípadoch je potrebné “pohrabať sa v črevách” systému a ísť do technických detailov.

S takýmito skúsenosťami získa testerka široký prehľad a vie sa ďalej kariérne pohnúť, či už technickým alebo biznisovým smerom.

Čo bolo pre teba na začiatku náročné?

Na prvých projektoch som mala miestami pocit, že sa kolegovia bavia v nejakej divnej cudzej reči. Toľko nových pojmov a neznámych skratiek… Moja rada: PÝTAŤ SA, PÝTAŤ SA, PÝTAŤ SA! Hlavne v začiatkoch – kto sa nebojí pýtať, veľa sa dozvie.

Ako sa ti pracuje v korporáte? Maš nejaké výhrady? V čom ti vyhovuje?

Výhrady nepociťujem, pretože mi maximálne vyhovuje firemná kultúra a skvelí ľudia, s ktorými vo firme spolupracujem. Aj keď niekedy prídu náročnejšie chvíle, či ťažšie projekty, neuvažovala som o odchode. 

Nedostatkom korporátu je možno nižšia flexibilita – veľa rozhodnutí je prijímaných na regionálnej úrovni. No na druhej strane prináša veľké množstvo výhod – a to nehovorím o plate a benefitoch – mám na mysli možnosť pracovať so špičkovými technológiami a top inováciami, možnosť zdieľať znalosti s expertmi a špecialistami po celom svete, možnosť zapojiť sa do premakaných programov v oblastiach Corporate Citizenship či Inclusion & Diversity.

O Accenture je známe, že sa snaží o diverzné a inkluzívne pracovné prostredie, je to pravda?

Pre dievčatá, ktoré sa s týmito pojmami zatiaľ nestretli v krátkosti vysvetlím, že ide o cielenú podporu diverzných (tzn. rôznorodých) pracovných tímov. Ide jednoducho povedané o to, aby v pracovnom prostredí zavládla tolerancia, empatia a porozumenie, že je úplne prirodzené a totálne v poriadku, že sme každý iný, že sa netreba báť byť sám sebou v práci. 

Nehovoriac o vedeckých štúdiách, ktoré potvrdzujú, že diverzné tímy pracujú omnoho efektívnejšie a dosahujú lepšie výsledky.

Som hrdá na to, že u nás v Accenture sa téme Inclusion & Diversity prikladá veľký význam, máme dokonca špeciálnu rolu “I&D Lead”. Naša I&D Lead-ka v rámci svojej agendy pokrýva oblasti: “Women”, “Pride Network”, “Parents”, “Mental Health” a “People with Disabilities”.

Ako to prakticky u vás vyzerá v oblasti, ktorá sa týka žien?

Oblasť “Women” je jednou z kľúčových. Máme nastavený ambiciózny cieľ – “Goal to achieve a gender-balanced workforce by 2025” t.j. do roku 2025 chceme, aby zastúpenie mužov a žien bolo v našej spoločnosti vyrovnané. Pre dosiahnutie tohto cieľa sa vyvíja množstvo aktivít, globálne i lokálne –  za všetky spomeniem pár príkladov z nášho bratislavského officu: organizácia bezplatného letného IT kurzu pre ženy, osveta a účasť na eventoch venovaných tejto tematike (napr. konferencia Women in Business), interný Lean In program (t.j. leadership development program pre zamestnankyne).

Veľký dôraz sa kladie na to, aby sa vytvorilo prostredie rovnosti príležitostí – aby ženy mali takú istú príležitosť ako muži jednak zamestnať sa v IT oblasti, ako aj kariérne napredovať a šplhať sa v rebríčku nahor.

Krásnym príkladom a veľkou inšpiráciou pre mňa je naša CEO – Julie Sweet. Áno, našu globálnu technologickú firmu, ktorá celosvetovo zamestnáva vyše pol milióna ľudí, vedie žena. Inšpiratívne je podľa mňa jednak to, čo dokázala – stať sa CEO v spoločnosti, ktorá je globálnym lídrom v technológiách, zároveň byť manželkou a mamou dvoch detí. A inšpiratívne sú aj novinky, ktoré zavádza, napr. že v piatky nemávame žiadne interné meetingy ani cally (tie klientské samozrejme ovplyvniť nevieme) – aby mali ľudia priestor vydýchnuť si, vzdelávať sa, rozvíjať sa, či len jednoducho doháňať resty – kto čo potrebuje.

V čom su hlavné výhody pre firmu, ktorá sa snaží o diverzné prostredie?

Pre mňa je to príjemné a pohodové pracovné prostredie, kde sa nebojím / nehanbím byť sama sebou, kolegovia sa správajú autenticky a sú si navzájom oporou.

Pre firmu je nespornou výhodou to, čo som tu už spomínala – že diverzné tímy dokázateľne fungujú efektívnejšie, podávajú lepší výkon a prinášajú viac inovácií. A to ako firma určite chceš!

Aký konkrétny vplyv to malo na tvoju prácu?

Ja ako mamička po materskej som sa vrátila do práce minulý rok vo februári, začala som pracovať na polovičný úväzok a keď už som sa na to cítila, v decembri som prešla na 75%-ný úväzok (tzn. že teraz pracujem 6 hodín denne). Prácu si v čase rozložím tak, ako mi vyhovuje – pracujem kým je synček v škôlke alebo keď spí. Samozrejme, musím pritom brať do úvahy dohodnuté naplánované meetingy, DDL, atď.

Túto flexibilitu beriem ako obrovskú výhodu a je to jeden z príkladov, ako vytvárať prostredie rovnosti príležitostí – že môžem pracovať a rozvíjať svoju kariéru aj popri role matky 2-ročného dieťaťa.

Znížený časový úväzok je niečo, čo si môžeš zvoliť slobodne alebo to musíš vyjednať?

U nás v Accenture je to vždy voľba rodiča – mamy, rovnako však aj otca – po akom čase a na aký úväzok sa chce z rodičovskej dovolenky vrátiť.  Nič som si nemusela vyjednávať. Vracala som sa späť do práce pomerne skoro, náš Filipko mal vtedy 13 mesiacov a chcela som, aby to bol pozvoľný návrat: na začiatok na 50%-ný úväzok, aby som okrem práce vedela byť doma k dispozícií synčekovi a manželovi, ktorý bol s ním na rodičovskej dovolenke.

Ako je to s osobnostným rozvojom u vás? 

V Accenture pracujeme s prístupom poznania a rozvíjania talentu – na jednej strane svojho vlastného talentu a na strane druhej talentu svojich kolegov. Dôraz je pritom kladený na silné stránky. Vychádza to z teórie, že ak rovnakú energiu venuješ rozvíjaniu svojich silných stránok, dosiahneš omnoho lepšie výsledky, ako keď tú istú energiu venuješ eliminácii slabých stránok.

Je dôležité poznať svoj vlastný talent?

Za mňa – rozhodne áno! Je dobré poznať svoje slabé aj silné stránky. Je dobré vedieť, na čom stavať, čo rozvíjať, resp. kde je priestor na zlepšenie.

Je pre nás výhodné vedieť o sebe, v čom sme dobrí – čo je náš talent? Mali by sme takéto veci spomínať na pohovoroch alebo v životopise?

Podľa mňa určite áno. To, že poznám svoje silné stránky a vedome pracujem na ich rozvoji, je predsa moje veľké plus, moja veľká výhoda oproti konkurencii.  Zároveň to o mne vypovedá, akým spôsobom pristupujem k práci a fungujem v tíme – je to cenná a užitočná informácia.

Napr. v Accenture si na svojom osobnom internom profile môžeme nechať zobraziť svojich top 5 strengths z nástroja StengthFinder. Vďaka tomu sa môžu tímoví kolegovia medzi sebou lepšie spoznať, pochopiť, kto ako v práci funguje a v konečnom dôsledku efektívnejšie spolupracovať.

Aké sú tvoje 5 strengths, ak to nie je dôverné? Aby sme si to vedeli predstaviť…

Nuž a mojich top 5 strengths, tak ako mi vypadli z tohto nástroja, je nasledovných:

1. Achiever People exceptionally talented in the Achiever theme work hard and possess a great deal of stamina. They take immense satisfaction in being busy and productive.

2. Individualization People exceptionally talented in the Individualization theme are intrigued with the unique qualities of each person. They have a gift for figuring out how different people can work together productively.

3. Learner People exceptionally talented in the Learner theme have a great desire to learn and want to continuously improve. The process of learning, rather than the outcome, excites them.

4. Belief People exceptionally talented in the Belief theme have certain core values that are unchanging. Out of these values emerges a defined purpose for their lives.

5. Strategic People exceptionally talented in the Strategic theme create alternative ways to proceed. Faced with any given scenario, they can quickly spot the relevant patterns and issues.

Myslím, že ma to celkom vystihuje. Snažím sa vedome s týmto setom silných stránok pracovať, vraciam sa k radám ako s tou ktorou strength narábať, čo podporiť, na čo si dať pozor.

Ako pracovať so slabými stránkami svojich kolegov? Je možné to riešiť alebo iba ticho rešpektovať?

No určite veľa závisí od prostredia, od firemnej kultúry. Ja som rada, že sa v práci nemusím báť, či zdráhať sa dať niekomu aj negatívnu spätnú väzbu. Viem, že nebude chápaná zle (povedzme ako útok na neho), ale práve naopak pozitívne, ako poukázanie na to, kde má priestor na zlepšenie.

A tiež je možné, že som kolegovo správanie iba nesprávne pochopila, to však nezistím, kým sa s tým kolegom o tom neporozprávam. Kľúčom je otvorená obojstranná komunikácia.

Viem, že si tancovala vo folklórnom súbore. Čo pre teba tanec znamená?

Tanec je moja veľká láska. Viac než hobby povedala by som. Tancovať vo folklórnom súbore som začala ako 5-ročná a ťahala som to kým to len bolo možné. Svoje zatiaľ posledné vystúpenie som odtancovala s naším Filipkom v brušku. Pôsobenie vo folklórnom súbore mi dalo veľa – nezabudnuteľné zážitky, partiu kamarátov na celý život a aj manžela.

Ako si ladila svoje tanečné aktivity s prácou?

Ja som tancovala oveľa skôr ako som začala pracovať. Vedela som, čo pre mňa tanec znamená a nechcela som sa ho za žiadnu cenu vzdať. Keď som prijala pracovnú ponuku od Accenture, pár ľudí z môjho okolia mi vravelo: “Tak a dotancovala si. Veľký korporát Ťa pohltí, budeš robiť od nevidím, do nevidím. Nebudeš mať čas na tanec.” Trochu ma to vystrašilo, no ukľudnila ma jedna múdra žena – sestra mojej kamarátky, ktorá v tom čase pracovala v Accenture, v pražskom office. Povedala mi, že ako si to nastavím, tak to budem mať. Nech od prvého dňa trvám na svojom a keď nechcem tanec práci obetovať, tak nech to jednoducho nespravím.

Každý sme iný. Niekoho priorita je rýchly kariérny rast, moja voľba bola tancovať aj pracovať – za cenu možno pomalšieho kariérneho napredovania. Jedno i druhé je úplne v poriadku.

Takže som kvôli práci tancovať neprestala. A áno, keď už som pracovala a popri tom tancovala (alebo tancovala a popri tom pracovala), prirodzene som si tak nastavila svoju work-life balance.

Čo znamená work-life balance pre teba?

Work-life balance, čarovná formulka – udržiavanie si zdravej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Vedieť si popri pracovných povinnostiach vyhradiť dostatok času pre svoju rodinu, priateľov, záľuby, starostivosť o seba, svoj rozvoj.

Je to však veľmi individuálne. Objektívne odmerať sa to podľa mňa nedá. Niekto odpracuje za deň 10 hodín a je z toho vyflusnutý a smutný, že nemá čas pre seba. Niekto, kto je workoholik a práca je jeho život, sa zase po 10 odpracovaných hodinách cíti šťastne a naštartovane… Keď som v pohode a cítim sa fajn, asi to mám nastavené dobre. Keď cítim stres, mám pocit že nič nestíham, zle spím, mám výčitky že niekomu/niečomu nevenujem dostatok času, asi je niekde problém.

Čo ak to v práci nejde a začnú sa hromadiť problémy? Pracovné, fyzické, alebo psychické?

Ak cítim, že niečo pre mňa začína byť problémom, určite sa s tým potrebujem niekomu zdôveriť, riešiť to. Najhoršie čo môžem spraviť, je dusiť to v sebe a premáhať sa. To jednoducho nie je zdravé… Nielen v našej firme sa v poslednej dobe (počas pandémie) dostáva do popredia téma psychického zdravia.

Pre mnohých je psychické zdravie citlivá téma. Ťažko sa o tom hovorí!

Áno! Je to citlivá téma, ale potrebujeme ju odtabuizovať. Ak cítiš fyzický problém, máš teplotu, bolí ťa zub, riešiš to. Ak cítiš psychický problém, tiež by si ho mala riešiť!

U nás v Accenture máme veľa rôznych aktivít súvisiacich s témou Mental Health – napr. tréningy ako si uľaviť od stresu a napätia, debaty s psychológmi na konkrétne témy, spoločné online cvičenia, meditácie, linku venovanú psychologickej pomoci, atď.

Máš nejaké svoje obľúbené jednoduché cvičenie?

Ja keď cítim, že začínam byť v strese a stúpa mi adrenalín, skúšam dychové cvičenia – nááádych, výýýýdych. A tiež narátať v duchu do 10, kým poviem či napíšem odpoveď.