Skip to content

Aj Ty v IT

Rozhovor v komunite – Zuzka Okálová

"Keď sú dievčatá v skupine samé, sú vždy aktívnejšie."

Zuzka je pôvodom Bratislavčanka, no ešte donedávna žila vo Svätom Jure. Odmalička chcela byť učiteľkou na základnej škole a venovať sa deťom. Vyštudovala sociálnu prácu, čomu sa po škole aj venovala. V Aj Ty v IT pôsobí od roku 2018 a venuje sa u nás predovšetkým projektom a programom pre dievčatá na základných školách. Je však tiež dušou a projektovou manažérkou celoslovenského podujatia pre stredoškoláčky Girl´s Day.

Čo malo podľa teba najväčší vplyv na to, že si sa stala súčasťou v Aj Ty v IT?

Pracovala som päť rokov ako sociálna pracovníčka, s rodinami, s deťmi, s mladými ľuďmi, ktorí opustili detský domov. Práca bola veľmi náročná, no popri tom som pre toho istého zamestnávateľa začala organizovať aj rôzne konferencie, vzdelávacie semináre a školenia. Najprv raz do roka, neskôr z toho už bola práca na plný úväzok, a tak moje angažovanie v sociálnej práci išlo bokom. Keď prišla ponuka realizovať workshopy pre dievčatá a viesť projekty pre Aj Ty v IT, neváhala som.

Keď si pracovala ako sociálna pracovníčka, čo ťa práca s ľuďmi v núdzi naučila?

Naučila ma viac rešpektovať ľudí takých, akí sú. Nevieme čím si prešli, čo majú za sebou, čo si pre nich osud pripravil. Inak sa pozerám na bezdomovca na ulici, lebo neviem, či sa tam dostal svojím pričinením, alebo celkom nevinne. No a potom ma naučila, že ak niekto nechce pomoc, tak mu nepomôžeme, aj keby si sme sa na hlavu postavili.

V čom je práca s deťmi pre teba dôležitá?

Myslím, že ma veľmi ovplyvnila moja mamina, ktorá deti vždy milovala. Povedia vám na rovinu, čo si myslia, veľa sa s nimi nasmejete, držia vás v kondícii. Robievala som aj tábory pre deti, čo bol týždeň kedy som išla na 120 % a povedala som si niekoľkokrát, že už stačilo. No potom prišla od nich spätná väzba a vedela som, že to chcem zažiť opäť.

Čoskoro sa sama staneš mamou, ako to vnímaš?

Vždy som chcela byť mamina a vždy som sa veľmi na túto úlohu tešila. No aj sa teším a aj mám obavy, asi ako každá nastávajúca mama pri prvom bábätku. A dúfam, že budem mať ešte tých 120 % aj pre svoje deti.

Je niečo, čo je pre teba dôležité a chcela by si odovzdať svojim deťom?

Nad týmto som sa detailne nezamýšľala. Veľmi by som chcela, aby z nich boli dobrí ľudia, aby sa tiež pozerali na svet s rešpektom, aby vedeli, že som tu vždy pre ne, pripravená im pomôcť, a aby aj oni boli pripravené pomoc posúvať ďalej.

Keď si prišla do Aj Ty v IT, aké boli tvoje prvé pocity?

Prišla som z neziskovej organizácie, ktorá pomáhala sociálne slabším, síce opäť do neziskovej organizácie, ale takej, ktorá spolupracuje s najväčšími IT firmami v Bratislave. Otvoril sa mi nový svet, o ktorom som nevedela, že existuje. Od vybavenia priestorov (áno, my sa smejeme, keď dievčatá obdivujú na IT fakultách priestory, ale to je to prvé s čím prichádzame do kontaktu) po benefity, ktoré IT firmy ponúkajú zamestnancom a technológie, ktoré využívajú. Bol to prvotný šok. A práca ako taká ma bavila od začiatku, v podstate som budovala veľa nového, lebo základným školám sa do môjho príchodu venovala len malá pozornosť.

Ako si sa stotožňovala s tým, že Aj Ty v IT je o technológiách a ženách v nich?

Keď som nastupovala do Aj Ty v IT, niekoľkokrát som sa uisťovala, či naozaj nemusím byť “technický typ”? Museli ma ubezpečiť, že to je úloha lektorov, nie mňa. A ja som veľmi vďačná, že som dostala na starosti aktivity pre malé dievčatá, lebo sa tak postupne učím s nimi základy už niekoľko rokov. My sme sa na hodinách informatiky na škole učili používať skicár, žiaľ žiadne Aj Ty v IT nám vtedy neprišlo zaklopať na dvere…
Veľmi rýchlo som tiež zistila, že dievčatá už v tejto dobe nestoja pred otázkou, či ma IT oslovuje či baví alebo nebaví. Technológie sú budúcnosť, ktorej sa nevyhnú, lebo základné digitálne zručnosti bude potrebovať každá z nich, preto ak nechcú zostať niekde na okraji, musia sa naučiť aspoň základy.

A to, že aktivity sú iba pre dievčatá si ako zobrala?

Patrím medzi osoby, ktoré sú väčšinou ticho, takže pre mňa osobne by bol kolektív dievčat určite bezpečnejším prostredím na to, aby som sa odvážila zdvihnúť ruku a niečo sa opýtať, alebo priznať, že mi niečo nejde, nefunguje. Som presvedčená, že to má podobný vplyv aj na ďalšie dievčatá, pre ktoré workshopy takto “oddelene” robíme.

Videla si na školách, že prístup dievčat k technológiám je iný ako u chlapcov?

Väčšinou už vidím pracovať len tú dievčenskú skupinu, takže sa mi ťažko porovnáva. Ale keď sme mali skupinu aj s chlapcami, chlapci boli tí aktívnejší, tí čo sa nebáli pýtať. Dievčatá boli skôr v úzadí. Môžeme len hádať, či sa ozaj nechceli zapájať, alebo sa len pred chlapcami báli opýtať? Keď sú dievčatá v skupine samé, sú vždy aktívnejšie.

V čom vidíš hlavný zmysel workshopov, ktoré robíš na školách?

Do škôl chodíme skôr jednorázovo, alebo raz-dva krát za školský rok. Nedokážeme a nechceme suplovať to, čo by sa mali dievčatá učiť na informatike. Skôr to vnímam ako prvotnú myšlienku pre dievčatá, aby sa aspoň zamysleli nad tým, či nie je IT náhodou to, čo by mohli v budúcnosti robiť. Nasadiť im takého chrobáka do hlavy.
Workshopy na školách preto voláme aj “ochutnávka”. Dievčatá si to vyskúšajú a samé zvážia, či chcú podobný workshop absolvovať opäť, naučiť sa viac a ísť viac do hĺbky. A pokiaľ áno, už si samé hľadajú ďalšie workshopy, ktoré pre ne počas celého roka pripravujeme.

Ako prebieha zvyčajný workshop?

Do školy prichádza lektor alebo lektorka väčšinou v sprievode niekoho z nás, ideálne s regionálnou projektovou manažérkou. Workshop otvárame pár slovami o našich aktivitách a o tom, prečo to vlastne robíme. Následne dievčatá pracujú na konkrétnych úlohách. Dbáme na to, aby bol workshop vždy praktický, aby sa naučili niečo nové, niečo, čo môžu aj ďalej využívať ak ich to zaujme. Záleží od témy, ktorú práve školíme. Zvyčajne sa zdržíme u jednej skupinky dievčat 2-3 vyučovacie hodiny.

Čo sa tam odohráva, čo vidíš na tvárach detí?

Zo začiatku sú to väčšinou nemé tváre, ktoré netušia, čo sa ide robiť. Niekedy im vyučujúci ani nepovie, kto príde a čo majú očakávať. Následne sa atmosféra pomaly uvoľňuje, pochopia, že ich nikto neprišiel kontrolovať ani skúšať a že sa niečo nové naučia zábavnou formou. Potom podľa témy im napríklad rozdáme ozobotov a pri prvom pohybe či zasvietení vidíte radosť v ich tvárach. Neskôr už nadšenie, keď ozobot urobí presne to, čo od neho chceli a správne ho naprogramovali. Postupom času sa skupina stáva aktívna, hravá, vysmiata, hlučnejšia a na záver vás prosia, aby ste ešte neodchádzali, alebo prišli opäť!

To naozaj prvé, čo deti napadne je, že ich niekto prišiel kontrolovať, alebo skúšať?

Ťažko povedať, čo im beží hlavou, ale ich výrazy v úvode väčšinou nečítam ako radosť a nadšenie. To prichádza až neskôr. Niektoré dievčatá nepotrebujú vôbec pomoc, niektoré sa rady pochvália každým krokom, ktorý sa im podaril, niektoré potrebujú viac pozornosti od lektora. Ale tak to má byť, pretože učiacu krivku máme všetci ľudia rôznu.

Ako reagujú učitelia, keď sledujú workshop?

Rôzne. Niektorí sú radi, že sa môžu venovať niečomu inému a odchádzajú, ani s nami na workshope neostanú. Niektorí ostanú aspoň v miestnosti, ale robia si svoje. A potom je tu skupinka učiteľov, ktorí sa chcú spolu s nami naučiť niečo nové, sadnú si za počítač a spolu s dievčatami sa učia. Vedia tak potom sprostredkovať to, čo sa naučili, aj iným dievčatám a iným ročníkom. To nás vždy poteší.

Je to skutočne tak, že dievčatá dovtedy nemali príležitosť vyskúšať si niečo spojené s technológiou?

Záleží od toho, čo vnímame ako technológiu. Väčšina z nich má technológiu v ruke (mobil), alebo sedeli už za počítačom a niečo sa na ňom učili. Ak hovoríme o technológii ako micro:bit, ozobot, LEGO robot… tak väčšinou nás volajú tie školy, ktoré tieto veci nemajú a nevedia ani, čo by s nimi robili. Takže dá sa povedať, že tie dievčatá s ktorými sa stretávame my na základných školách, vidia niečo také prvýkrát.

Stačia dva, tri workshopy s dievčatami, aby to malo na ne vplyv?

Ja verím, že aj jeden workshop má vplyv na dievča, ak sa dozvie, že aj ženy majú svoje miesto v IT a len pouvažuje nad tým, či by ju IT bavilo. Možno po workshope príde domov a otvorí si Scratch, lebo bude chcieť naprogramovať ešte niečo ďalšie. A potom sa bude chcieť naučiť viac, tak sa prihlási na niektorý z našich ďalších workshopov. My už nemusíme opäť chodiť do školy, lebo to dievča, ktoré uvažuje nad IT ako o svojej ceste, sme už našli.

Pracuješ aj s rodičmi dievčat?

Najmä pri tých najmladších dievčatách to bez rodičov nejde. Kým sa dali robiť workshopy prezenčne, robievali sme aj rodinné workshopy pre rodiča a dcéru. Boli to skvelé workshopy, keď ste videli rodičov sa tešiť, že zapojili svoj prvý obvod! Teraz zase pri online workshopoch musia veľakrát sedieť vedľa dcéry a pomáhať jej s vecami, ktoré by inak urobil lektor, ale na diaľku to proste nie je možné. Už samotné otvorenie dvoch okien vedľa seba, kde v jednom pozorujú lektora a v druhom sa snažia pracovať, je pre 8 ročné dievčatá náročné. Takže sme nesmierne vďační, že sme nemuseli počas korony úplne zrušiť aktivity pre tieto najmladšie dievčatá, ale môžeme v nich vďaka rodičom pokračovať. No a samozrejme, žiadne z tých dievčat by na náš workshop neprišlo, ak by to rodič nepodporoval, nedoviezol dieťa na dané miesto a podobne.

Uvedomujeme si, že priestor na prácu s rodičmi je obrovský, avšak naše kapacity žiaľ momentálne toto nedokážu v plnej miere pokrývať.

Ešte mi nedá nespomenúť Scratchaton, čo je aktivita tiež pre dievčatá spolu s rodičom. Kým sa dievčatá učia programovať v Scratchi, rodičia pri spoločných raňajkách diskutujú o možnostiach, ktoré ich dcéram IT ponúka. Je to jedno z väčších podujatí, ktoré sme žiaľ už druhý rok museli kvôli korone zrušiť.

Ako by si viac rozvíjala prácu s rodičmi?

To je na dlhú debatu, máme veľa nápadov a možností. Napríklad, rodičia by mohli byť takými ambasádormi, ktorí by hovorili o našich aktivitách a otvárali nám dvere v ďalších školách, vo svojich zamestnaniach a firmách, posúvali info ďalším rodičom, mohli by byť našimi dobrovoľníkmi alebo aj lektormi – keďže sa nevieme dostať do každého okresného mesta a mestečka, mohli by sa práve oni niečo naučiť a ďalej túto vedomosť či zručnosť posúvať. My im zase vieme na oplátku ponúknuť ďalšie vzdelávanie, komunitu zaujímavých a inšpiratívnych ľudí a podobne.

PROJEKTY
Aký bol tvoj prvý projekt v Aj Ty v IT?

Prvý projekt bol Scratch Match – súťaž pre dievčatá v programovacom jazyku Scratch. Vtedy bol ešte len v zárodku, bola to malá súťaž o ktorej vedelo len pár škôl. Myslím, že som mala na zorganizovanie a vyhodnotenie vrátane veľkého finále až dva mesiace. Odvtedy sa súťaž rozrástla a okrem toho, že dievčatá školíme v Scratchi počas celého roka, súťaž trvá od januára do júna a niektoré dievčatá pracujú na svojich projektoch aj celý rok.

Ako hodnotíš vývoj projektu od jeho začiatku po dnešok?

Dievčatá pripravujeme na súťaž dlhodobo – dá sa povedať, že počas celého roka. Snažíme sa viesť ich k projektovému plánovaniu, nenechávať si to na posledný deň. Rozšírili sme súťaž o kategóriu mladších dievčat, takže môžu súťažiť už tie najmladšie od 8 rokov. Každoročne nám stúpa počet dievčat, ktoré sa zapájajú.

Tento rok sme dokonca vytvorili samostatný web, na ktorom dievčatá nájdu všetky potrebné informácie na jednom mieste, vrátane videí a odporúčaní od dvojnásobnej víťazky. https://www.scratchmatch.sk/


Ďalší z tvojich projektov je Girl’s Day, povedz nám niečo o ňom.

Girl’s Day bol jedným z prvých projektov, ktoré Aj Ty v IT realizovalo. Dáva možnosť stredoškoláčkam vyskúšať si, ako to v IT firme chodí, spoznať konkrétnych ľudí zo sektora, navštíviť spoločnosti, do ktorých by sa inak nedostali. Vnímam to ako jedinečnú príležitosť pre dievčatá, vďaka ktorej môžu o IT zistiť viac. Keď chce byť dievča učiteľkou, lekárkou, predavačkou, vie si predstaviť, čo to znamená, lebo sa s každým týmto povolaním stretla. Ale ak sa rozhodne ísť do IT a nemá v rodine nikoho z tejto oblasti, možno si to nevie až tak dobre predstaviť a môže mať obavy. Zároveň je to obrovské podujatie, v ktorom je zaangažovaných mnoho ľudí – a teraz myslím nielen od nás, ale aj zo všetkých spoločností, vysokých a stredných škôl, učiteľov a hlavne stredoškoláčok. Každý rok je to pre mňa veľká výzva.

Čo najviac zaujíma dievčatá, keď prídu prvýkrát do IT firmy?

Vždy sa snažíme, aby sa dievčatá v IT firme niečo praktické naučili, aby si niečo v praxi vyskúšali. Veľakrát je to spojené s tým, že ich to učia ženy z danej spoločnosti, s ktorými majú možnosť aj diskutovať o ich práci, o tom, či ich to napĺňa. Často sa pýtajú na benefity, ktoré firma ponúka a samozrejme aj plat. Veľmi sa tešia na prehliadku priestorov, ktorá je často spojená s rôznymi technickými vychytávkami, alebo sú šokované, že vo firmách majú priestory aj na relax a oddych v pracovnom čase.

Vieš nám spomenúť niektoré konkrétne aktivity vo firmách počas Girl’s Day?

Vždy sa ako prvé obsadia praktické workshopy, napríklad ako si vytvoriť samozavlažovací kvetináč, ovládanie robotov, 3D tlač, virtuálna realita a pod. Tiež hrá veľkú rolu meno spoločnosti – ak ide o spoločnosť, ktorú všetci dobre poznajú a môžu sa pozrieť do jej “zákulisia”, miesta sa míňajú do pár minút po spustení registrácií.

Majú firmy záujem zapájať sa do projektu? Čo ich motivuje?

Spočiatku bolo náročnejšie si spoločnosti získať a presvedčiť ich o zmysle tejto našej aktivity – predsa len je to niečo, čomu musia venovať svoj čas, energiu, financie a výsledok nevidia hneď – musia pár rokov počkať, kým stredoškoláčky doštudujú a prídu na trh práce, alebo priamo k nim. Postupom času sme rozvinuli spoluprácu so spoločnosťami, ktoré sa zapájajú každoročne a na ktoré sa už aj my vieme spoľahnúť. Na aktivitu sa veľmi tešia a už dlho dopredu ju pripravujú. Dovolím si tvrdiť, že to už vnímajú aj akúsi prestíž, že môžu byť súčasťou Girl´s Day. Keď sme im tento rok povedali, že kvôli korone dievčatá osobne ich firmy nenavštívia a bude to vyzerať celé inak, v online forme, boli aj sklamané.

Koľko firiem a dievčat sa zapája do Girl’s Day?

V prvom roku (2014) to bolo 37 spoločností a 412 dievčat. Maximum, ktoré sa nám odvtedy podarilo dosiahnuť bolo 76 spoločností a vyše 1200 dievčat v nich v jeden deň po celom Slovensku.

 

AJ TY V IT
Patríš medzi ľudí v Aj Ty v IT, ktorí sú v tíme najdlhšie, ako hodnotíš vývoj organizácie za tie roky?

Keď som nastupovala, Aj ty v IT boli Petra Kotuliaková, ktorá mala ale okrem Aj Ty v IT aj ďalšie zamestnanie a Boba, ktorá sa venovala hlavne stredným školám a všetkému od A po Z. Okrem toho pár externých spolupracovníkov a dobrovoľníkov, ako napríklad Sima, ktorá sa v tom čase venovala marketingu. Odvtedy sme pekne narástli. Postupne pribúdali aktivity, projekty, a tak pribúdali aj ľudia a organizácia rástla a stále rastie.

Na ktoré momenty najradšej spomínaš?

Ako to už býva, najviac som rástla hneď v úvode, keď som dostala na starosti veľký projekt a bolo potrebné ho rýchlo zrealizovať. Veľa vecí bolo pre mňa úplne nových. Rada spomínam na kurzy, kde sme sa pravidelne s istou skupinkou dievčat stretávali a okrem toho, že sa niečo nové naučili, vznikali aj priateľstvá a bližšie kontakty. Alebo na prvý rok, keď som robila súťaž Scratch Match, a víťazky ako prvé miesto získali 3dňový pobyt v Bratislave. To sme si s babami a ich rodičmi užili! Navštívili sme rôzne IT spoločnosti a spoznávali spoločne Bratislavu, vyskúšali si virtuálnu realitu a tiež zašportovali si. A ešte rada spomínam na ten ročník Girl´s Day, kedy sa nám podarilo dosiahnuť 1200 dievčat!

A náročné momenty?

Napríklad, keď sa tých 1200 dievčat chcelo zaregistrovať v rovnakej minúte a náš web to nevydržal a padol. A všetci volali mne, že im to nefunguje . Alebo keď prídete na workshop s plnou triedou detí a rodičov a zistíte, že počítače, ktoré ste včera kontrolovali a skúšali, sú už dnes tak zaheslované, že sa do nich nedokážete dostať. Alebo keď sme prišli do triedy a oznámili nám, že majú výpadok internetu. Ale Boba len mykla plecom a odškolila workshop aj tak.

A prišli aj nejaké “Aha” momenty, kedy si si niečo dôležité uvedomila?

Kým som nepoznala Aj Ty v IT, vôbec som si neuvedomovala, že máme nedostatok žien v IT a nezamýšľala som sa nad tým, prečo to tak je. Postupom času vnímam stále viac stereotypy, ktoré denne zažívame a situácie, ktoré tak ovplyvňujú deti aj mladých ľudí napríklad pri výbere zamestnania. Aj vďaka kolegyniam a kolegom už sama viac rozmýšľam nad tým, aké hračky svojim deťom kúpim.

Cítiš dopad aktivít Aj Ty v IT na Slovensku?

Vnímam, že sa o téme viac rozpráva, že o nás vie stále viac ľudí. Ľahšie sa nám napĺňajú naše aktivity, dokonca niekedy už kapacita workshopu nestačí a musím niektorým dievčatám alebo ich rodičom napísať, že ich už žiaľ na workshop/kurz nemôžem vziať. Toto je vždy pre mňa náročné. Ak ich je viac, snažím sa potom zopakovať aktivitu ešte raz pre ďalšiu skupinu dievčat.

Budúci rok bude Aj Ty v IT oslavovať 10 výročie vzniku, kde podľa teba bude o ďalších 10 rokov?

Keď si predstavím, kde bolo pred 3,5 rokmi, keď som začínala a kde je teraz! No možno z toho bude obrovská organizácia s pokrytím každého okresu, budeme vzdelávať mladšie aj staršie ženy, a všetci budú Aj Ty v IT poznať. Alebo pri tomto tempe už vôbec nebudeme existovať, lebo na Slovensku bude toľko žien v IT, že sa pomer a sily žien a mužov vyrovnajú. Alebo začneme vzdelávať mužov, lebo ich bude menej… Kto vie?

Ďakujeme ti za rozhovor.