Pôsobila ako softvérová developerka databázových aplikácii a dátových skladov, neskôr ako softvérová architektka a technická tím líderka v medzinárodnej spoločnosti zameranej na inteligentné budovy. Dnes vedie Data Platform tím v spoločnosti Kiwi.com.
Kedy si si prvý krát uvedomila, že IT je aj tvoja cesta?
Ja som si to uvedomila, asi keď som doštudovala vysokú školu. Vyštudovala som teoretickú fyziku, a nevidela som nejaké super uplatnenie na Slovensku. Počas štúdia sme mali zopár predmetov, kde sa programovalo, tak som si povedala, že sa skúsim zamestnať v IT. To bola hlavná motivácia. V IT som, na rozdiel od vedy, videla okamžité výsledky svojej práce.
Aká bola tvoja prvá IT pracovná skúsenosť?
Ešte na škole mi napadlo, že si spravím svoju domovskú stránku. Bol to naozaj hračkársky projekt v phpčku s MySQL databázou. Povedala som si, že SQL asi nebude veľká veda a prihlásila som sa na juniorskú pozíciu reportingovej špecialistky do jednej banky. Písala som SQL query a výstupom boli reporty podľa požiadaviek kolegov. Mala som úžasného šéfa, ktorý sa ma po pár týždňoch spýtal, či by som nechcela radšej programovať (v jazyku PL/SQL) a vtedy začala moja kariéra programátorky. Keď tak nad tým rozmýšľam, tak dobrý šéf, ktorý vás „prekukne“ je najlepšie, čo sa môže stať.
Čo si si ako prvé pomyslela, keď ti šéf povedal, aby si programovala? Bola to výzva?
Ono k tomu došlo tak, že som dostala za úlohu otestovať jednu procedúru, ktorú naprogramoval niekto iný. Našla som v nej nejaké menšie chyby, tak som ich rovno aj opravila. To bol úplný začiatok. A z ponuky som sa veľmi tešila, lebo som zistila, že ma programovanie ohromne baví.
Čomu sa venuješ práve teraz?
Teraz vediem tím dátových inžinierov v spoločnosti Kiwi. Staráme sa o dátovú platformu a rôzne nástroje, ktoré používajú ostatní ľudia v Kiwi, napr. dátoví analytici a dizajnéri, data scientisti. Zjednodušene, robíme všetko pre to, aby sa každý v Kiwi dostal k správnym dátam v správny čas.
Programovať si sa učila priamo v práci, alebo si využila aj iné možnosti (školenia, knihy…)?
Na začiatku som mala SQL handbook, ale ostatné veci som sa učila za pochodu. Z internetu, rôzných blogov a z dokumentácie.
Ešte stále sa vzdelávaš?
Hlavnú vec, ktorú robím je že čítam blogy, najmä z oblasti, ktorú práve robím, čiže o veciach okolo data governance, data quality a lineage, data mesh. Čítanie všeobecne je pre mňa akosi jednoduchšie ako pozerať videá, alebo počúvať.
Keď som prišla do nového zamestnania práce, snažila som sa čo najskôr pustiť do práce, čiže som si prechádzala interné turoriály, a workshopy určené na samoštúdium, ktoré tu máme.
Predstava, že vyštuduješ a potom už iba pracuješ už asi nefunguje, čo si o tom myslíš?
To už asi nefunguje nikde, ale o to menej v IT. Na druhej strane je dosť vyčerpávajúce po celodennej práci ešte študovať čosi nové. Vnímam to ako výzvu, preto som v mojom tíme zaviedla tzv. innovation week. Raz za tri mesiace si dáme týždeň, keď nepracujeme na nejakom konkrétnom zadaní, ale proste študujeme, skúšame si nové veci získavame rozhľad. Okrem toho sa snažím počúvať technické podcasty popri varení, upratovaní alebo behaní.
Nezostala si však iba pri programovaní, ako si sa dostala k agilnému vývoju?
Už som bola zamestnaná asi 6 rokov, keď som šla na druhú materskú. Povedala som si, že pri druhom dieťatku strávim plné tri roky. Pomohlo mi to získať odstup, vypadla som z tej dennej rutiny. Začala som sa zaujímať o iné technológie, ako tie v akých som pracovala dovtedy. Naštudovala som si úplne super knižku o metodike agilného vývoja (Discipled Agile Delivery) a to mi otvorilo oči v tom, že sa dajú veci robiť lepšie a inak. Keď som sa vrátila do práce, snažila som sa presvedčiť manažment, aby sme skúsili Scrum, alebo podobnú metodiku a keď sa mi to nepodarilo, zareagovala som na inzerát, kde hľadali Scrum masterku/Tech. leaderku. Bol to šok, ale vzali ma.
Ako vnímaš svoju budúcnosť v IT?
Priznám sa, toto je silná otázka. Pred necelým rokom som dostala ponuku „posunúť sa“ z pozície technickej tím líderky na Solution Architektku. Bola to práca bok po boku ľudí z HQ v medzinárodnej spoločnosti. Žiadnu inú ženu Solution Architektu som nepoznala. Šla som do toho, ani nie tak veľmi z presvedčenia, ako preto, že to bolo vnímané ako dobrý kariérny postup. Pre mňa to však bolo nakoniec sklamanie, tá práca ma nenapĺňala. Uvedomila som si, že oveľa viac ma baví viesť tím, popri tom robiť veci doslova „hands-on“, spoločne si nastaviť nejakú víziu, kam chceme dôjsť a potom sa tešiť, ako sme to dali. A tak som sa ocitla v Kiwi.
Čiže odpoveď je, chcem nateraz robiť to, čo robím a robiť to dobre. A keďže som nedávno zmenila technologický stack, tak doštudovať si, čo treba.
Je niečo, čo spája ženy v IT?
Tuho sa zamýšľam a prechádzam si v hlave ženy, ktoré som v IT stretla, ale vlastne neviem nájsť spoločného menovateľa. Asi jediné spoločné, čo mi napadá je, že sme ochotné sa popasovať s problémom, naštudovať si, nájsť riešenie. Že málokedy hovoríme: toto ja neviem, na toto nemám.
Čo by si odporučila ženám, ktoré chcú pracovať v IT?
V prvom rade si asi nájsť rolu, v ktorej sa cítia dobre: programátorka, product ownerka, scrum masterka, operations, testerka, architekta, business analytička, security expertka ….
Nie je to jednoduché, keďže si človek nemôže vyskúšať všetko.
Na začiatku svojej kariéry som bola na pohovore na junior java developerku. Viackrát som rozmýšľala, či som to nemala vziať. Robila som potom v PL/SQL, a to bol tak trochu legacy programovací jazyk. Ak by som to zhrnula, najdôležitejšie je nájsť si zamestnanie vo firme, kde vám umožnia rásť a rozvíjať sa. Čiže ak budete mať chuť sa naučiť niečo nové, budú dvere otvorené.
Agilný prístup je dnes na vzostupe, čo znamená pre teba?
Viackrát som sa stretla s prístupom: „Ja som len programátor, povedzte mi, ako to mám spraviť, ja to spravím.“ Ale to tak nefunguje, v agilnom tíme ľudia rozumejú čo robíme, pre koho je to dobré. Vedia navrhnúť, ako to spraviť najlepšie a prísť s vylepšeniami.
Agilný tím je samoorganizovaný tím. Sám si stanovuje ciele, plánuje prácu a zaväzuje sa čo spraví. V agilnom vývoji sa kladie dôraz na ľudí pred procesmi, nad funkčnými riešeniami pred dokumentáciou, víta sa zmena oproti nasledovaniu plánu, pracuje sa v malých kúskoch a často sa zbiera spätná väzba od používateľov.
Máš vlastný blog, prečo si začala písať?
Áno môj blog je online https://medium.com/@ivanicova . V predošlej práci som bola zaradená do programu žien líderiek a mala som prideleného coacha, alebo skôr sponzora. Ten mi otvoril oči v tejto oblasti. Je fajn, ak som úspešná vo svojom mikrosvete – lokálne vo svojom tíme. Ale ako sa prezentujem v širšom kontexte? Čo utkvie ľuďom v pamäti, keď sa vynorí moje meno. Nedal mi samozrejme návod, ale začala som sa nad tým zamýšľať. A prišla som k tomu, že mne najbližšie bude realizovať sa formou blogu.
Ako to ide? O čom píšeš?
Na začiatku som mala pochybnosti, či veci ktoré píšem budú niekoho zaujímať. O to viac ma udivilo, že je to pre ľudí zaujímavé. Píšem väčšinou o drobnostiach, vyberiem si technologický problém, ktorý som riešila, a ktorý sa nedal tak ľahko vygoogliť.
Čo by si odporučila ženám, ktoré zvažujú písanie blogu?
Hlavne sa nebáť a nepodceňovať sa. Ak hľadáte riešenie na nejaký problém a nenájdete ho na Googli do 10 minút, tak je veľká šanca, že to hľadá aj niekto iný. Napíšte o tom, aj keď sa vám to zdá, že je to triviálne.
Máš obľúbený blog, ktorý by si nám odporučila?
Áno, napríklad sledujem blogerku Barr Moses.
Ďakujeme za rozhovor!
