V školstve pôsobí už roky, no práve vďaka IT svetu objavila nový spôsob, ako motivovať dievčatá, objavovať ich potenciál a zároveň nachádzať rovnováhu medzi prácou, učením a rodinou. V rozhovore s učiteľkou a lektorkou z Aj Ty v IT, Lenkou Kohútovou, sa rozprávame o tom, ako sa dá skĺbiť rodičovstvo s lektorovaním, ako ju moderné technológie posúvajú nielen profesijne, ale aj osobne, a čo by odkázala učiteľkám, ktoré stále váhajú, či sa pustiť do sveta IT.
Odvaha skúsiť niečo nové, podpora IT komunity, ale aj reálne výsledky v školách – to všetko sa ukrýva za jej príbehom, ktorý môže byť inšpiráciou pre mnohých pedagógov.
Mohla by si nám na úvod povedať niečo o sebe, čo učíš a ako technológie využívaš vo svojej práci?
Učím na Gymnáziu sv. Edity Steinovej v Košiciach. Je to bilingválne gymnázium, kde sa väčšina predmetov, vrátane informatiky, geografie, dejepisu, či biológie…vyučuje prevažne v angličtine, výnimočne aj v slovenčine.
Na škole pôsobím od roku 2016, s prestávkou na materskú dovolenku, z ktorej som sa vrátila v roku 2020. Momentálne vyučujem geografiu v anglickom jazyku.
Čo ťa vlastne priviedlo k používaniu technológií vo výučbe, keď učíš hlavne geografiu?
Aj keď je môj hlavný predmet geografia, väčšinu hodín sa snažím viesť v informatickej učebni, kde máme všetko, čo potrebujeme. Využívam napríklad testy cez interaktívne kvízy Kahoot, zdieľanie materiálov a zadávanie úloh cez Google Classroom, slepé mapy v rámci Seterra Maps a GeoGuessr, či digitálne štatistické dáta meniace sa v čase (Worldmeter, PopulationPyramid, The Atlas of Economic Complexity…) Technológie nie sú len o počítačoch, ale práve tie používame naozaj často, pretože nám prácu výrazne uľahčujú.
Keďže pre vyučovanie geografie v angličtine neexistujú kvalitné učebnice na mieru, musela som si všetky materiály vytvoriť sama a zdieľam ich digitálne so žiakmi. Takto si môžu všetko kedykoľvek doplniť alebo zopakovať, aj keď niečo nestihli na hodine, resp. chýbali.
Máš nejaké konkrétne príklady, ako technológie oživujú tvoju výučbu?
Samozrejme! Napríklad používame micro:bit-y, ktoré pomocou pripojených senzorov dokážu merať kvalitu ovzdušia alebo vlhkosť pôdy a vzduchu. Žiaci tak môžu vytvoriť interaktívne projekty, ktoré priamo skúmajú okolie.
Používame aj rôzne hry a testy na oživenie výučby, napríklad vlastnú únikovú hru zameranú na informatiku a geografiu, kde musia žiaci využiť svoje znalosti, aby sa „dostali von“. A k tomu všetkému máme LEGO stavebnice, s ktorými modelujeme solárne, vodné či elektrické elektrárne. Tie sú skvelé pre projektovú prácu. V rámci kreatívnej výzvy napr. jedna skupinka vytvorila model slnečnej sústavy, ktorý následne vytlačili na 3D tlačiarni.
Spolupracujem s kolegyňami – učiteľkami informatiky. Zatiaľ čo oni učia základné programovanie hardvéru, ja ukazujem, ako sa tieto technológie dajú využiť práve v geografii, napríklad pri meraní vlastností pôdy či ovzdušia. Takto navzájom dopĺňame svoje predmety.
Veľkou inšpiráciou sú pre mňa kolegovia, ktorí sa nielen neboja používania digitálnych technológií v rámci výučby rôznych predmetov, ale interaktívne nástroje považujú za nevyhnutné pri výučbe v 21. storočí.
Ako na tieto moderné metódy reagujú tvoji študenti?
Tak, ako je každý študent individuálny, každá skupina má inú dynamiku. Zatiaľ čo niektorí sa do práce s digitálnymi nástrojmi úplne zamilujú, diskutujú a vytvárajú si s radosťou vlastné projekty, niekedy sa objavia jednotlivci, či skupina, ktorú to jednoducho nebaví – nebaví ich ani geografia, ani informatika. Nie je to pre nich vôbec atraktívne, a potom je veľmi náročné ich zaujať a potiahnuť. S nimi sa snažím pracovať viac individuálne a hľadať spôsoby, ako ich motivovať. Ak vidím reálny záujem venovať sa takýmto veciam, ideme v problematike hlbšie.
Čo by si odkázala učiteľom, ktorí sa ešte necítia byť technicky zdatní, ale chcú začať využívať technológie vo výučbe?
Úprimne, technológie mi prácu nesmierne uľahčujú. Sú ekologickejšie, šetria čas aj papier a navyše robia vyučovanie zábavnejším a interaktívnejším.
Napríklad keď vytváram písomky cez Kahoot, všetky otázky si sama pripravujem presne podľa učiva, ktoré už máme prebrané. Predstav si, že učím štyri triedy v ročníku s viac ako sto žiakmi. Vytlačiť a opravovať toľko testov býva nesmierne náročné. Elektronické testy mi navyše okamžite ukazujú výsledky a študenti vidia svoje percentá & známky ihneď, takže hodnotenie je transparentné. Stále používam aj písomné testy, no prestriedanie s elektronickými formami preskúšania považujem za samozrejmosť.
Ďalšia vec – napr. jednoduchšie sa študentom učí digitálna slepá mapa. Papierové mapy študenti stále majú, aj ich používame – napríklad zakresľujú si do nich, hľadajú s atlasom. Dôležité je zachovať si aj tie klasické postupy, ktoré im môžu pomôcť rozvíjať mozog iným spôsobom Rozmýšľajú inak, získavajú iné zručnosti, keď hľadajú v atlase, ako keď pracujú s digitálnou mapou na počítači. No preskúšanie je praktickejšie prostredníctvom interaktívnej Seterra Mapy.
Počítače sú skvelé aj na aktivity v prípadoch, kedy skupina pracuje na rôznych úlohách. Napríklad v 4. a 5. ročníku musím maturantov skúšať ústne. Pokým skúšam, zadám ostatným zadanie – spracovanie nejakej problematiky, témy, tvorba čiastkovej prezentácie, vypracovanie úloh. Každý študent má inú úlohu, no spoločne vytvoria jeden celok – materiály vhodné pre štúdium a priblíženie problematiky.
Aké hlavné rozdiely vidíš medzi tradičnou výučbou a výučbou podporenou modernými technológiami?
V geografii, podobne ako v mnohých ďalších vedách, ktoré sa rýchlo vyvíjajú, pracujeme predovšetkým s dátami. Svet sa neustále mení a preto nemôžeme používať atlasy alebo materiály staré 10 či 20 rokov. Naopak, uprednostňujem digitálne mapy a interaktívne didaktické nástroje, ktoré sú vždy aktuálne.
Geografia totiž nie je len o zapamätávaní faktov, ale o práci s rôznymi údajmi, analýza dát, zisťovanie príčin a následkov. Import, export, demografické dáta, satelitné snímky, porovnávanie… Technológie nám umožňujú tieto informácie lepšie spracovať a porozumieť im v reálnom čase.
Ako technológie pomáhajú pri práci so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami?
V triede máme žiakov s rôznymi potrebami – autizmus, Aspergerov syndróm, dyslexia, dysgrafia, ADHD. Pre nich je Kahoot perfektným nástrojom, pretože je interaktívny a zábavný. Ak ale žiakovi nevyhovuje, má vždy možnosť urobiť test iným spôsobom, napríklad písomne alebo ústne.
Technológie nie sú len o mojom štýle výučby, ale o celkovej modernej zmene, ktorá veľmi pomáha. Napríklad interaktívne tabule umožňujú žiakom vidieť veci naživo, presúvať ich a manipulovať s nimi, čo je pre mnohých veľká pomoc.
Mimo školy učíš dievčatá programovať a pracovať s technológiami. Ako vyzerá tvoja práca ako lektorky v Aj Ty v IT?
Mám presne určené témy, ktoré lektorujem podľa vypracovaných sylabov. Takto zabezpečíme, že dievčatá na východe, západe či uprostred Slovenska sa učia približne to isté. Škola si vyberie, ktorú tému chce prebrať, a tiež, či sú dievčatá začiatočníčky alebo pokročilé.
V niektorých témach mi Scratch dovoľuje prispôsobiť to napríklad aktuálnemu obdobiu. Keď je leto, programujeme letné animácie alebo hry. Táto zmena udržuje hodiny zaujímavé a živé.
Osobitne majú vytlačené listy, tam sa hýbať neviem. Rovnako aj pri Micro:bitoch máme presne stanovené témy, ktoré sa musia dodržať. LEGO je trochu flexibilnejšie – tam si vyberáme také projekty, ktoré umožnia študentkám začiatočníčkam dosiahnuť úspech a získať istotu v základných zručnostiach.
Čo ťa na práci lektorky najviac teší?
Technické zariadenia a informatika sú neraz strašiak. My lektori prídeme, ukážeme programovanie zábavnou formou a dievčatá zistia, že to nie je také zložité => vedia dosiahnuť úspech, zažiť radosť z programovania vďaka jeho intuitívnosti. Nemajú ten pocit, že informatika je len o tom, ako sedím a učím sa Excelovské tabuľky, či programujem v kóde zloženom z čísel, písmen a znakov. Áno, tieto praktické zručnosti z informatiky sú veľmi dôležité, ale je to aj o niečom inom. Často práve tým blokovým a hravým spôsobom sa žiaci jednoduchšie postupne dostanú k čistému programovaniu, či už v Pythone alebo Jave. Teší ma nadšenie z objavenia: „ja to viem,“ „ja to dokážem“ a „niečo to funguje vďaka mne, vďaka môjmu vstupu“.
Ako technológie ovplyvňujú motiváciu a sebavedomie detí, s ktorými pracuješ?
Často sa dievčatá na Aj Ty v IT workshopoch veľmi tešia z technológií a chcú si nami prinesený hardvér rovno zakúpiť. Preto im stále rada pripomínam Techlib od Aj Ty v IT, kde si takmer všetko vedia bezplatne požičať a vyskúšať. Zároveň som si všimla, že veľa dievčat má záujem zapojiť sa do súťaží ako Scratchmatch, alebo ENTER programiáda, čo ma úprimne teší. Mnohé školy dnes oceňujú aj plusové body za účasť na súťažiach, kurzoch či za získané certifikáty. A práve tieto môžu dievčatá u nás v programe Aj Ty v IT získať aktívnym zapojením sa. Takže ak ich technológie naozaj zaujímajú, je to skvelý štart, ako sa do sveta IT dostať a získať cenné skúsenosti.
Ako ti flexibilita lektorovania pomáha zladiť prácu s rodičovskými povinnosťami?
Flexibilita lektorovania mi veľmi pomáha spojiť prácu s rodičovskými povinnosťami. Prípravu na hodiny si väčšinou robím z domu, často podvečer, keď je doma ticho. Samotné lektorovanie potom prebieha ako bežná práca – prídem do školy, učím. Čo je ale skvelé, je možnosť dohodnúť si s projektovou manažérkou, dni a časy, kedy mi to najviac vyhovuje. V mojom prípade sú to lektorské pondelky a utorky (v škole mám rozvrh vyskladaný v stredu – piatok), geograficky pôsobím v regióne Košického a Prešovského kraja.
Napríklad mamička si môže zvoliť, že bude lektorovať iba raz do týždňa, zároveň to nemusí byť vždy ten istý deň. Termíny zadáva projektovej manažérke dopredu, čo jej pomôže lepšie si rozplánovať čas. Snažíme sa nájsť také riešenie, ktoré vyhovuje všetkým – aj lektorom, aj školám.
Samozrejme, veľa aktivít sa koná doobeda, nie poobede, a lektorovanie by malo byť pravidelné. Ideálne aspoň tri – štyri termíny za mesiac, keďže s prácou lektora/ky sa spája i drobná administratíva a papierovačky.
Dokázala by si si predstaviť zvládať svoju prácu bez pomoci moderných technológií? Alebo by si radšej ostala pri klasickom spôsobe vyučovania?
Nie, práveže moderné technológie ma posúvajú vpred. Tento rok v lete napríklad absolvujem The „Coding and Robotics“ course programovania v C++ a Pythone a som z toho úplne nadšená. Vďaka technológiám lepšie rozumiem dátam a algoritmom, čo mi pomáha nielen pri informatike, ale napríklad aj v geografii.
Žijeme v dobe, kedy sú nástroje ako ChatGPT bežnou súčasťou nášho života a musíme ich vedieť využívať a zároveň učiť deti, ako si informácie overovať. Stalo sa mi, že študent použil odpoveď z ChatGPT, ktorá však nebola správna . Práve preto je dôležité vedieť, ako takéto nástroje správne používať.
Ako ti technológie pomáhajú v rodinnom živote, napríklad pri učení so synom alebo organizácii každodenných povinností? Vnímaš, že sa aj on niečo učí vďaka nim?
Nesmierneho všetko baví. Teší sa, že má možnosť vyskúšať harvér, čo máme doma (LEGO, sphero, ozoboty, alebo micro:bity). Ak už sa má hrať hru na PC, spúšťam mu Scratch hry, ktoré som vytvárala ja, či dievčatá. Aj keď ešte nechápe logiku a kód za hrou, pretože je ešte maličký, teraz je len prvák. No plánujem s ním aktívne prejsť k blokovému programovaniu v druhom ročníku, aby porozumel základom kódovania a spoznal pozadie digitálnych hier.
Aké výzvy a obavy si mala na začiatku, keď si začala lektorovať u nás?
Tie obavy sú a aj boli. A to hlavne tá, že natrafím na nejakú otázku, na ktorú nebudem vedieť odpovedať, problém, ktorý nebudem vedieť vyriešiť priamo na mieste. . Predovšetkým táto pochybnosť vyvstáva pri lektorovaní pre učiteľov, kde už riešime vyššie a zložitejšie úlohy. Práve preto mi veľmi sadlo lektorovanie naživo, kde aj keď padla nejaká otázka, ktorou som si nebola veľmi istá, prirodzene z toho vyvstalo spoločné hľadanie riešenia problému.
Zároveň lektori majú svoj interný kanál, kde sme všetci v kontakte, ak náhodou niečo nefunguje po technickej stránke. Stále si radíme, pomáhame si a motivujeme sa.
Čo ťa naopak prekvapilo počas lektorovania? Bolo niečo jednoduchšie alebo náročnejšie, než si očakávala?
Všetko bolo jednoduchšie, než som so svojim strachom v úvode očakávala. Mnohé veci sa opakujú, a práca s technológiami sa časom stáva prirodzená a jednoduchšia. Zároveň platí – čím viac viem, tým viacej vidím toho, čo ešte neviem, s čím sa stretávam prvý krát. 🙂
Aký odkaz by si chcela poslať učiteľom a učiteľkám, ktoré si myslia, že technológie nie sú pre nich?
Skúšajte! Študenti majú o technológie prirodzený záujem a pracovať s nimi budú. Je úlohou učiteľa, aby ich naučil pracovať s technológiami pre jeho daný predmet efektívne a aby im dal do rúk možnosti, s ktorými sa vedia rozvíjať, či už je to v oblasti geografie alebo čohokoľvek iného. Lebo žiaci si nájdu cestu k technológiám aj bez učiteľa, ale nemusia si nájsť správnu cestu, bezpečnú cestu, cestu ktorá im pomôže správne dnešné možnosti používať.
Technológie nám prirodzene uľahčujú prácu, ale znalosť, ako niečo podať tomu druhému človeku tak, aby to pochopil, stále zostáva dôležitou súčasťou učiteľského povolania.
Aké malé a jednoduché kroky by si odporučila tým, ktorí ešte nemajú odvahu alebo skúsenosti s technológiami začať?
V úvode napríklad zoznámiť sa s umelou inteligenciou. Pokiaľ nezačneme žiakov učiť, ako náležite využívať túto novú technológiu, môže byť v ich rukách nebezpečným nástrojom. Otázka nie je – AI áno alebo nie. Otázka znie – ako ju správne využiť?
Verím, že existuje veľa kvalitných kurzov, ktoré si môžete pozrieť aj popri práci. Môže to znieť náročne, ale paradoxne, čas investovaný do učenia sa práce s technológiami a digitálnymi nástrojmi vám v budúcnosti ušetrí oveľa viac času pri práci.
Ja sama som vďaka technológiám výrazne zefektívnila svoju prácu, a preto by som chcela povzbudiť každého učiteľa: nebojte sa začať. Stačí malý krok, napríklad absolvovať kurz o umelej inteligencii a určite Vás to prekvapí.
