Vyhľadať
Close this search box.
blog-rozhovor-Marcela-zimova

Rozhovor v komunite: Marcela Zimová

Marcela vyštudovala odbor Bezpečnosť informačných systémov na Fakulte elektrotechniky a informatiky na STU v Bratislave. Má skúsenosti s auditmi informačnej bezpečnosti v bankových inštitúciách, s riadením rizík a overovania súladu so štandardmi informačnej bezpečnosti.

Je certifikovanou manažérkou informačnej bezpečnosti (CISM), certifikovanou audítorkou informačných systémov (CISA), členkou ISACA Slovensko a v súčasnosti pracuje ako manažérka informačnej bezpečnosti v spoločnosti Piano Software. Zároveň je lektorkou našich workshopov praktickej bezpečnosti na internete a Women Security Academy.

 

Ty si ITčkárka už od základnej školy, ako to začalo?

V siedmej triede som chodila na krúžok informatiky, kde ma veľmi povzbudzoval vedúci krúžku, že je to perspektívna oblasť. Vtedy som si povedala, že to skúsim.


Ja som mala vždy iné záujmy než moje rovesníčky a platilo to aj o IT, lebo teda v čase keď som ja chcela ísť robiť IT tak to bola iba doména mužov a na ženy sa dívali ako keby spadli z Marsu.

 

Akú budúcnosť si si vtedy predstavovala?

Na hodine angličtiny sme robili projekt o tom, čím chceme byť v budúcnosti. Vtedy som napísala, že budem mať spoločnosť s názvom COMP a budem v nej skladať počítače. (smiech)

 

Splnil sa ti teda tvoj sen?

Ten úplne prvý – skladanie počítačov – nie. Občas sa k tomu dostanem, keď ma rodina poprosí o pomoc (smiech). Ale sen, ktorý som si vysnívala neskôr, v druhom ročníku na výške, že raz budem robiť manažérku informačnej bezpečnosti – ten sa mi napĺňa na sto percent.

Aká bola tvoja cesta k manažovaniu informačnej bezpečnosti?

Po mojom rozhodnutí na základnej škole som šla na gymnázium, kde som maturovala z matematiky a informatiky. Išla som na FEI-ku (Fakultu elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave) a vyštudovala odbor bezpečnosť IT systémov. Počas štúdia som pracovala part-time ako testerka, po vysokej škole takmer štyri roky ako audítorka IT systémov a potom som prešla na moju aktuálnu pozíciu do spoločnosti Piano Software.

 

Čo všetko pre teba IT znamená?

IT je pre mňa všetko okolo mňa. Keď sa zamyslíš, tak v dnešnej dobe máme telefóny, ktorých operačný systém bolo treba nakódiť. Mám hodinky, ktoré dokážu odosielať správy – niekto musel vytvoriť sieťové rozhranie na prepojenie hodiniek a telefónu. Niekto musel nadizajnovať ako aplikácie, ktoré používame, vyzerajú a niekto sa musí starať o to, aby dáta, ktoré patria len nám, neboli prístupné hocikomu. A tomu sa venujem ja.

Informačná bezpečnosť je mojou súčasťou už takmer osem rokov a som tomu veľmi rada. Je to úžasný odbor, vďaka ktorému mám prehľad o všetkých procesoch a systémoch vo firme. V rámci svojej práce sa rozprávam s ľuďmi na všetkých úrovniach: administrátormi systémov, databázovými špecialistami, vývojármi, marketingom, salesom, technickým konzultantmi, compliance officermi, riaditeľmi oddelení, atď. Taký prehľad o IT svete a fungovaní spoločnosti vám dá len máloktorý odbor.

 

Ako tvoju vášeň k IT vnímalo okolie, rodina, rovesníčky, iní učitelia?

S mojím starším bratom sme doslova drtili hry odmalička, takže on to bral v pohode. Mamina s ocinom ma odjakživa podporovali vo všetkom, čo som si zaumienila, takže ma podporili aj v tomto. Skôr kamošky ma mali za takú tú ‚mimoňku‘.

Mala som veľké šťastie na učiteľov a profesorov, ktorí mali veľký vplyv na moje rozhodnutie venovať sa IT. Prvý učiteľ na krúžku informatiky mi naozaj dodal odvahu. A v druhom ročníku na výške to bola práve jedna profesorka, ktorá mi ukázala, že existuje práca s názvom manažér IT bezpečnosti. Neskôr bola mojou školiteľkou bakalárky. Spolupráca s ňou ma veľmi bavila a ukázala mi, že ma táto práca bude baviť.

 

Správanie kamošiek ťa trápilo, alebo skôr burcovalo?

Nepamätám si presne, ale myslím, že mi to bolo jedno. Ja som sa vďaka tomu cítila výnimočná. To bolo super. Myslím, že tým (v tom čase 14-15 ročným) dievčatám hlavne prekážalo, že som sa vďala svojej záľube v IT vedela vždy rozprávať s chalanmi. (smiech)

 

Už počas VŠ si pracovala. Nemala si pocit, že sa v škole učíš veci, ktoré už nie sú aktuálne?

Určite som ten pocit mala, ale zároveň som vedela, že po vyštudovaní takej školy ako je FEI-ka, nebudem mať problém so zamestnaním sa v obore. Z IT pozícií som si vyskúšala aj testerstvo a napríklad o tejto práci ma na výške nič neučili. Paradoxne však práve na vysokej škole som sa rozhodla robiť presne to, čo dnes robím. Takže aj škola veľmi pomáha pri kreovaní človeka, ktorý sa má čoskoro zaradiť do pracovného kolobehu. Dá vám interakcie s rovesníkmi, platformu na diskusiu, vytvoríte si prvú „networkingovú“ sieť kontaktov, ktoré viete neskôr využiť a tiež vás naučí komunikovať na poloprofesionálnej úrovni.

 

Nemalo by formálne vzdelanie byť viac praktické?

Myslím, že v dnešnej dobe sa už na vysokých školách začalo dbať na praktické skúsenosti, minimálne to viem tvrdiť o FEIke. Viem, že sa snažia pozývať na prednášky ľudí z praxe, podporujú bakalárske a diplomové projekty v spolupráci s externými konzultantmi. Takže zlepšuje sa to. Za mojich čias sa to len rozbiehalo.

Ale skôr som chcela povedať, že dnes je jedno či máte VŠ alebo nie. Ak máte pre IT zapálenie dokážete za dostať na IT pozície aj bez nej. Stačia vám na to nejaké kurzy, vaše odhodlanie a kopec skúšania. Môžete sa stať SYS adminkou bez toho, aby ste vyštudovali školu. Stačí, že vás to baví, zaujíma, skúšate to a zlepšujete sa. Ostatné vás doškolia na danej pracovnej pozícii. Neznamená to však, že sa neoplatí ísť na vysokú školu.

 

Čo by si odporučila ženám, ktoré zvažujú pracovať v IT, ako sa začať vzdelávať?

Záleží podľa veku. Ak ste na strednej a zvažujete IT, tak by som kľudne skúsila IT fakulty – všetky technické univerzity na Slovensku, prípadne Matfyz na UK, či hospodárska informatika na Ekonomickej Univerzite majú dobrú povesť a dajú vám solídny základ a prehľad.
Ak sa vám na výšku ísť nechce, existujú viaceré kurzy a stránky ako Coursera, Cybrary, Udemy.
Prípadne akékoľvek kurzy od Aj Ty v IT.

 

Ty si aj naša lektorka. Na čo dávaš dôraz pri svojich kurzoch? Čo chceš účastníčkam odovzdať?

Ja verím, že okrem toho, že im dám celkový pohľad na IT svet a fungovanie IT organizácie a procesov v nej (z pohľadu informačnej bezpečnosti), dávam účastníčkam aj svoje skúsenosti a to, ako viete jednotlivé požiadavky upraviť pre rôzne veľkosti podnikov.
Hlavne dúfam, že si odnášajú, že sa môžu venovať IT bezpečnosti bez ohľadu na vzdelanie v hocijakom veku. Ak je to ich vášeň a naozaj to chcú, tak sa to dá.

 

Prečo si sa rozhodla byť lektorkou?

Približne pred tromi rokmi som mala pracovnú krízu, kedy ma práca konzultantky prestala napĺňať. Respektíve, prestala som mať pocit, že mi práca poskytuje naozajstnú pridanú hodnotu. Chcela som vytvoriť niečo, čo môže niekomu pomôcť. Tak som si vymyslela kurzy a workshopy IT bezpečnosti. Napísala som tento svoj nápad viacerým organizáciám a práve z Aj Ty v IT sa mi ozvali a ja som mala to šťastie, že som sa stala lektorkou. Tak som mohla naďalej pracovať ako konzultantka a vo voľnom čase navyše robiť to, čo som robiť chcela.
Lektorovanie je super! Ten pocit, keď odovzdávaš svoje skúsenosti ďalej a ešte tým aj pomáhaš niekomu v kariére je pecka. Určite to skúste!

 

Aký máš názor na certifikácie? V IT sú dosť rozšírené, oplatí sa im venovať čas a financie?

Za mňa určite. Niekedy sú certifikácie viac hodnotené a žiadané než VŠ.
Podľa mňa je ideálne začať s IT v nejakej konzultačnej spoločnosti, prípadne v nejakom väčšom korporáte. Veľa týchto veľkých firiem ponúka preplatenie takýchto kurzov. Ak ešte prácu nemám a je to drahé, tak kľudne začať najprv s kurzami cez nejaké bezplatné kurzy alebo stránky ako je Udemy, Cybrary a podobne.

 

Ako sa treba pripraviť na pohovor v IT spoločnosti a ako veľmi byť sama sebou?

Určite sa oplatí niečo si naštudovať o spoločnosti, aby ste vedeli čo robia. To ukáže, že to neberiete na ľahkú váhu. Tiež je dôležité poriadne si prečítať popis pracovnej pozície a zapísať si ak máte k tomu otázky.

Odporúčam byť sama sebou. Keby ste neboli, môže sa stať, že skončíte na pozícii, ktorá Vám nebude osobnostne sedieť.

 

Podelíš sa s nami o Tvoju skúsenosť z pohovoru?

Mám dve také – jednu horšiu a jednu lepšiu. Začnem tou horšou. Prišla som na pohovor na pozíciu analytičky informačnej bezpečnosti. Zavreli ma do miestnosti, v ktorej sa asi traja nadriadení pripojili online (nerozumiem prečo som kvôli tomu nemohla ostať doma a pripojiť sa odtiaľ). Začal pohovor, kde sa ma trištvrte hodinu vypytovali, čo znamená, ktorá skratka z informatiky – ako ip, mac, ids, ips, fw a podobne. Ak potrebovali slovník stačilo použiť internet. Ten pohovor ma dosť naštrbil v zmysle, že ak takto prebieha pohovor na pozície k informačnej bezpečnosti, tak radšej ostanem konzultantkou naveky. Našťastie po nejakom čase som prehodnotila svoj názor a skúsila som ďalší pohovor. A ten už bol super. Rozprávali sme sa ako kolegovia – vymieňali sme si názory. Bola to výborná debata. A tak si myslím, že by pohovory prebiehať mali.

 

Máš nejakú radu týkajúcu sa pohovorov?

Nebojte sa opísať každú svoju skúsenosť a projekt, na ktorom ste robili – aj keď sa jednalo len o školský. Vám sa to môže zdať primitívne, ale určite sa oplatí to spomenút, čo ste mali na starosti, čo vám projekt dal, čo ste sa naučili a ako ste to vedeli aplikovať neskôr. Väčšinou som sa stretla s tým, že na pohovoroch uspeli skôr ľudia, ktorí kvetnato porozprávali o všetkej práci, ktorú robili než uchádzači, ktorí sa podhodnotili a mysleli si, že taká práca nestojí za zmienku.

 

Kedy treba zmeniť prácu?

Asi keď príde lepšia ponuka – v zmysle taká, čo vás priblíži k vašej vysnívanej práci (ak ňou práve nie je tá, ktorú robíte). Prípadne, ak to už psychicky nezvládate alebo niekde vo vnútri cítite potrebu zmeny. Ak sa budíte ráno so zlou náladou, že máte ísť do práce – niečo nie je v poriadku a treba to zmeniť.

 

Ako hodnotíš prácu vo veľkej firme, korporácii oproti startupu, v malom kolektíve? Kde vnímaš plusy, mínusy?

Za mňa asi plusy korporátu: veľká možnosť sa veľa vzdelávať, zlepšenie si písaného prejavu v angličtine, prax v komunikácii. Veľkým mínusom je asi celkový tlak a stres v práci.

Čo sa týka malej spoločnosti plusy vidím určite v kolektíve, príjemnejšej atmosfére, väčšej pohode a dôvere zamestnávateľa, väčšej samostatnosti a zodpovednosti.


Ako vnímaš iniciatívu a aktivity Aj Ty v IT?

Teší ma, že existuje organizácia, ktorá podporuje ženy, ktoré IT naozaj zaujíma a možno nevedia ako k tomu pristúpiť, prípadne nevedia, čo všetko sa dá v IT robiť. Preto sa aj neuveriteľne teším, že som v Aj Ty v IT a môžem podporovať aktivity aj z pozície lektorky. Dávno som nezažila tak podporujúcu komunitu, ako je práve tu.

Celý rozhovor s Marcelou Zimovou si môžete prečítať priamo v našej komunite na Discorde Je nás už skoro 900, pridajte sa k nám! #ajtysnami. Ak máte ďalšie otázky, môžete Marcely opýtať priamo, alebo položiť otázku do jedného z komunitných kanálov.