Petra, ako si sa dostala k programovaniu a čo ťa priviedlo k tomu, že ho dnes učíš aj deti?
Od malička ma v škole bavila matematika, rada som riešila rôzne hlavolamy a logické úlohy. Fascinovali ma technológie a vždy som rada zisťovala, ako veci fungujú. Informatika s tým išla ruka v ruke. K samotnému programovaniu som sa dostala až na strednej škole a neskôr som študovala aplikovanú informatiku na FEI STU. K tejto profesii ma viedol aj môj otec, ktorý je učiteľom matematiky, fyziky a informatiky, teda jablko nepadá ďaleko od stromu.
K lektorovaniu na ScratchatONe som sa dostala vďaka mojej práci v Accenture. Accenture už dlho spolupracuje s Aj Ty v IT a keď sa objavila možnosť ísť na ScratchatON ako dobrovoľná lektorka programovacieho jazyka Scratch, hneď som túto príležitosť využila.
Prečo je podľa teba dôležité začať s programovaním už v detstve? Vieš o nejakom peknom príklade, keď si videla posun u dieťaťa vo svojom okolí alebo v rámci lektorovania?
Príklady z môjho okolia bohužiaľ nemám, ale môžem použiť seba ako opačný príklad. V čase, keď som chodila na základnú a strednú školu, nástroje ako Scratch neexistovali, resp. možno existovali, ale neboli tak rozšírené. Keď som sa potom na strednej škole prvýkrát dostala k programovaniu v jazyku Pascal, bol to pre mňa celkom šok. Zo začiatku bolo náročné sa zorientovať v jazyku, pochopiť, ako funguje kód, a zároveň sa naučiť algoritmicky rozmýšľať. Myslím, že keby som mala predchádzajúce skúsenosti so Scratchom, začínalo by sa mi omnoho ľahšie.
Peti, ty používaš vo svojom lektorovaní práve Scratch. Ako vyučenú developerkou, je niečo, čo sa ti na ňom v rámci výučby obzvlášť páči?
Scratch je výborný nástroj na zoznámenie sa s programovaním. Nie je tu náročná syntax, no zároveň pokrýva všetky dôležité koncepty programovania, ako napríklad cykly, rozhodovacie vetvy či premenné. Tieto koncepty existujú v drvivej väčšine programovacích jazykov, takže prechod na ďalší level sa deťom výrazne zjednoduší, keď už ich poznajú zo Scratchu. Tým, že Scratch je určený najmä na programovanie animácií a hier, je pre deti veľmi záživný a zábavný.
Ako na neho reagujú podľa tvojej skúsenosti deti?
Veľmi milo ma vždy prekvapí, ako rýchlo sa deti naladia na tú programovaciu „vlnu“, a to aj úplné začiatočníčky. Stačí im vysvetliť základné pojmy a netrvá dlho, kým sa do programovania začnú aktívne zapájať. Na ScratchatONe programujeme hru spoločne s dievčatami a snažíme sa o to, aby samy premýšľali nad tým, ako nejaký problém vyriešiť. O to viac ich to povzbudí, keď prídu na riešenie samy. Prvý moment, keď vidím u detí nadšenie, je ten, keď objavia kreatívne možnosti Scratchu, môžu si napríklad samy nakresliť vlastnú postavičku, upraviť pozadie, skrátka prispôsobiť si hru podľa seba. Neskôr je super sledovať, ako začnú premýšľať nad vlastnými riešeniami a vymýšľať, čo by ešte mohli do hry pridať a ako by ju vylepšili.
Veľa našich kurzov je spojených aj s rodičmi. Aké sú ich reakcie?
Rodičia vnímajú tieto udalosti veľmi pozitívne. S rodičmi síce nemám priamy kontakt, ale veľa vidno už len na tom, ako reagujú na prezentácie v závere programu, keď dievčatá ukazujú rodičom svoje vlastné hry. Je vidno nadšenie na oboch stranách, u rodičov aj u detí.
Vidíš už počas prvého kurzu u dievčat, ktoré nikdy neprogramovali, nejaký pokrok?
Určite áno. Cieľom podujatí ako ScratchatON je ukázať, že programovanie nemusí byť nič desivé ani ťažké, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad, a že sa toho netreba báť. Aj u úplných začiatočníčok vidím, ako rýchlo sa vedia chytiť, keď pochopia základné princípy. Dievčatá sa rýchlo osmelia, zapájajú sa, odpovedajú na otázky a skúšajú prísť na riešenie. Zopárkrát som si všimla, že dievčatá, ktoré prišli na ScratchatON prvýkrát ako začiatočníčky, sa o rok vrátili už do pokročilejšej skupiny. Tam bolo jasne vidieť, aký veľký pokrok spravili.
Čo by si odkázala rodičom, ktorí váhajú, či má zmysel viesť dieťa k programovaniu už od mladého veku?
Určite to zmysel má, a to podľa mňa aj vtedy, keď sa deti v budúcnosti nebudú venovať samotnému programovaniu. Akákoľvek aktivita, ktorá podporuje logické myslenie, je pre deti prospešná. A keď vidíme, ako rýchlo technológie napredujú, je veľkou výhodou, ak s nimi deti začnú pracovať už skôr. Samozrejme, všetko treba robiť s mierou a primerane veku, je dôležité nájsť rovnováhu.
Aké odporúčania by si dala rodičom alebo školám, ktoré chcú začať s programovaním u detí?
Ak je na to priestor a čas, rôzne eventy a workshopy, ktoré organizuje Aj Ty v IT, sú skvelou príležitosťou, kde sa deti môžu naučiť niečo nové, či už o Scratchi alebo o iných technológiách. Výhodou je aj to, že deti pracujú v priateľskom prostredí a majú okolo seba rovesníčky, ktoré sa učia spolu s nimi a vzájomne sa motivujú.
Na internete možno nájsť množstvo voľne dostupných zdrojov, z ktorých sa dá učiť aj doma, napríklad na YouTube. Samotný Scratch ponúka aj tréningové projekty, podľa ktorých si deti môžu programovanie vyskúšať.
Situácia: Máme doma žiačku základnej alebo strednej školy. Čomu by sme sa mali venovať v blízkej budúcnosti?
Python považujem za veľmi dobrý ďalší krok pri učení sa programovať. Z tých “ozajstných” programovacích jazykov mi príde pomerne jednoduchý a priamočiary, teda dá sa s ním začať na strednej škole, prípadne už aj skôr, ak o to má dieťa záujem. Za posledné roky vidíme obrovský nárast generatívnej AI a tento smer informatiky sa rýchlo rozvíja. Preto si myslím, že do budúcnosti bude veľmi užitočné, ak deti porozumejú základom toho, ako AI funguje, a budú vedieť s takýmito nástrojmi pracovať. Python patrí medzi najpopulárnejšie jazyky používané pri vývoji AI, takže je v tejto sfére veľkou výhodou.
