Aká bola tvoja cesta do IT?
Rozmýšľam, kde to vlastne celé začalo, ale asi to bolo ešte na základnej škole, kde ma veľmi bavila matematika. Ono, keby ste mali tak fantastickú učiteľku, ako som mala ja, asi si ju tiež zamilujete! Od tej chvíle sa to so mnou už viezlo. Na gymnáziu som maturovala z informatiky, potom sa vrhla do pracovného života. Keď som porodila svoje druhe dieťa, povedala som si, že nadišiel čas svoje pôsobenie v IT podporiť aj vzdelaním, a nastúpila som na vysokú školu v odbore aplikovaná informatika.
Kto Ti na tvojej ceste pomáhal?
Zoznam tých, čo mi pomáhali, by bol veľmi dlhý. Možno som mala len šťastie, ale až na pár výnimiek som sa v práci aj škole stretla len s ľudmi, ktorí chceli, aby som uspela, bavilo ma to a nemusela svoje rozhodnutie ľutovať. Možno to tak ovpyvnilo moju súčasnú tendenciu neustále ponúkať pomoc ženám, ktoré sú ešte len na začiatku tejto cesty.
Povedz viac, prečo si sa rozhodla pomáhať ženám na ich ceste do IT, napr. tým, že im ponúkaš svoje kurzy?
Cesta do IT je veľmi kľukatá, ak ste k tomu neinklinovali už od teenagerského veku. Môže to byť ešte náročnejšie, ak ste z generácie, ktorá ešte nemala na každého člena domácnosti vlastný počítač, mobil, alebo iné zariadenie a samozrejme internet. Vyrastať na klávesnici, nie je jediným kritériom, ktoré ako IT špecialista musíte spĺňať. Je obrovské množstvo pozícii, kde sa môžeme/te uplatniť aj bez rozmýšľania v nulách a jednotkách. Práve preto sa snažím, aby sa toho dievčatá a ženy nebáli, pretože podľa môjho názoru je IT pre všetkých. Treba len nájsť to, čo im/nám sedí. Pre mňa je láskou projektové riadenie, a rada túto svoju lásku šírim do sveta.
Dá sa vôbec priblížiť rozsah príležitosti, ktoré IT ponúka?
Úprimne povedané, mám pocit, že pomaly už každá jedna práca sa nejako IT týka. Učitelia už sú špecialisti na online vzdelávanie, z gastronómie sa stali prakticky e-shopy.
Musela si niečo na svojej ceste aj obetovať? Ak áno, neľutuješ to?
Áno, musela som. Napríklad som nikdy nezažila takú tu pravú materskú/rodičovskú dovolenku. A to som si myslela, že pri treťom dieťati to už dám, ale chyba lávky. Dcéra mala štyri mesiace, keď sa mi ozvala kolegyňa, že by potrebovali pre klienta skúsenú projekťáčku na 3-4 mesačný projekt. Klient si ma vybral, a do dvoch mesiacov som už neriadila 3-4 mesačný projekt, ale najväčší projekt v mojej kariére (no odmietni to!), ktorý bude trvať minimálne ešte rok. Vďaka Bohu sme ale s manželom tak zladení, že sa pri dcére striedame, takže určite o nič neprichádza.
Čo by si ešte chcela dosiahnuť, aký je tvoj dream job?
Keď ma môj muž žiadal o ruku, povedala som mu, že to jediné, čo mu viem sľúbiť je, že sa pri mne nikdy nebude nudiť. Smeje sa, že ho každý deň presviedčam o tom, že som to myslela vážne.
Musím sa však priznať, že toto je len jedna moja stránka. Byť v pohybe, riešiť, rozhodovať, plánovať ma užasne baví a napĺňa, ale nestačí mi to. Moja stále ešte čiastočne tajná túžba je lektorovať, pomáhať, vzdelávať. Preto som si vymyslela kurz Projektového manažmentu (PM).
„…lektorovať, pomáhať, vzdelávať“ Za tým musí byť nejaký konkrétny plán. Prezraď niečo viac o spomínanom kurze PM, čo sa tam môžu ženy naučiť?
Možno by nejaký plán aj bol, ale v tomto si šialene neverím. Prvý kurz som robila so stiahnutým žalúdkom, potichu dúfajúc, že sa bude dievčatám páčiť… a páčil sa, aj keď tomu stále nemôžem úplne uveriť. Možno zo mňa cítili, že to robím práve kvôli nim, a nie kvôli sebe. Že im po tých skoro 20 rokoch v odbore chcem naozaj pomôcť, a dať im „rýchlokurz“ toho, čo budú možno jedného dňa potrebovať.
Koncipovala som ho s ohľadom na všeobecný prehľad, takže už vedia aký je rozdiel medzi Prince2, PMP a Scrumom, a vyskúšali si riadenie projektu cez základne výstupy, pričom tie formuláre, ktoré vypĺňali v skupinách, im ostanú na ďalšie použitie a zároveň referenciu. No a dostali k tomu tiež pár tipov a trikov z kategórie „bodaj by mi TOTO niekto povedal pred 20 rokmi”.
Skús vybrať jeden tip z kategórie „bodaj by mi TOTO niekto povedal pred 20 rokmi.“
Správaj sa k ľudom nie tak, ako chceš, aby sa oni správali k Tebe, ale tak, ako oni túžia, aby si sa k nim správal. Pretože to, čo vyhovuje Tebe, nemusí vyhovovať im.
Ako dlho trvá dostať sa do IT, zabehnúť sa v IT, prípadne ako dlho trvá, kým sa človek cíti v IT ako doma?
Veľmi dobrá otázka, no prakticky nezodpovedateľná. Alebo áno slovom NIKDY. Tak, ako Sokrates povedal „Viem, že nič neviem“, tak ani v IT nedokážete vedieť všetko, pretože je toho príliš veľa, a tiež preto, že kým si to naštudujete, zmení sa to. IT je totiž od dosky plošných spojov, cez stavanie custom bední, až po programovacie jazyky, riadenie, procesy, atď. Počula som raz krásne vyjadrenie – trvá rok, aby ste boli lepší ako 90% v jednej oblasti, ale ďalších 10 rokov, aby ste „porazili“ zvyšných 10%. Takže – rok ak hovoríme o konkrétnej oblasti, je dosť, aby sa človek mohol cítiť zabehnutý, ale len v jednej oblasti.
Je možné si to nejako naplánovať? Ako sa na to pripraviť?
Ja neplánujem svoj život, ten sa deje. Plánujem len to, čo môžem ovplyvniť, zvyšok je skôr v kategórii risk managementu – plánuješ čo spraviť až AK sa niečo stane.
Prvá otázka by asi mala byť na tvoje silné stránky – nie v zmysle „v tomto som fakt dobrá“, ale „toto ma robí fakt šťastnou“. Mne v tomto veľmi pomohol Gallup, majú taký dotazníček, ktorý Ti povie sekvenciu Tvojich silných stránok, od ktorých sa potom vieš odpichnúť nielen v tom, čo robiť, ale aj ako to robiť.
Moje silné stránky sú Individualization, teda s každým rada zaobchádzam špecificky a k nemu/nej sa hodiaco. Ďalšie mám Learner, to je ta moja potreba neustále sa posúvať, vzdelávať, rozširovať si schopnosti. Ďalšie je Self-assurance, takže som si vedomá svojich predností, aj nedostatkov. Ďalší je Relator, mám rada zmysluplné vzťahy, neznesiem intrigy a podrážanie, no a top 5 uzaviera Maximizer. To môj otec o mne už dávno hovoril, že začínam na 100%, a postupne pridávam.
Každý z nás je ale absolútne iný (hovorí zo mňa ten Individualizator), takže aj táto otázka bude pre každého iná…
Tvoja práca je evidentne veľmi akčná a zahŕňa aj množstvo rozhodovania. Stresuje Ťa to? A ak áno, čo ti pomáha pri zvládaní náročnejších situácii?
Stres je reakcia nášho tela na neočakávane situácie, ktoré si v podvedomí vyhodnotíme ako hrozbu. V momente, ako si toto uvedomíš, dokážeš sa postupne naučiť, že časový tlak, alebo ak ťa niekto núti rýchlo sa rozhodnúť nie je hrozba, len okolnosť, na ktorú treba zareagovať.
Nestáva sa mi to príliš často, ale klamala by som, ak by som povedala, že nikdy. Vtedy pomôže jednoducho povedať projektovému teamu/zákazníkovi/dodávateľom/sponzorovi: „Prepáčte, toto si potrebujem premyslieť“, ísť na chvíľu na vzduch, alebo zmeniť prostredie, a zanalyzovať si to. Project management má super nástroj na manažovanie rizika, a teda ak Ťa niečo dostane do stresu, skús stres otočiť na riziko, a hľadaj k tomu mitigačné plány. V tom momente to bude pre Tvoj mozog úloha, nie neočakávaná situácia alebo hrozba, a teda prepneš zo stresu do vymýšľania riešení.
Viem, že máš skúsenosť so syndrómom vyhorenia. Ako človek na sebe spozná, že “vyhorel”?
Predstav si, že príde ráno, zazvoní budík a Tvoje telo zrazu nereaguje na pokyny Tvojej hlavy, že máš vstať, umyť sa, obliecť, a ísť do práce. Úplne ako počítač bez šťavy, je jedno koľkokrát stlačíš „power button“, proste nenabehneš. Je to zúfalo bezmocný pocit.
Mne sa podarilo si to privodiť tak, že som 14-16 hodín denne pracovala, a ďalších minimálne 2 venovala vysokej škole, a v sobotu o 6 ráno som sadla do auta, a išla na celý deň do školy, odkiaľ som sa pravidelne vracala o 8mej večer. No a nedeľa klasika – upratať, navariť, nakúpiť, oprať, ožehliť, pripraviť do školy, pripraviť do práce, a takto som to zvládla asi pol roka.
Syndróm vyhorenia je stále tabu téma, pritom veľa ľudí si tým prešlo, alebo si dávaju tzv. sabatical, aby tomu predišli. Je dôležité podľa Teba o tom hovoriť?
Človek má tendenciu sa hanbiť, nehovoriť o tom, tváriť sa, že svet je gombička, a pritom je to veľmi nebezpečné. Možno by bolo fajn nájsť pre začiatok jednu osobu, ktorej sa dá dôverovať. Coach, psychiater, online linka, alebo možno práve takáto komunita, kde ženy podporujú ženy, a nie dievčatá, čo medzi sebou súťažia.
Čo ťa viedlo k tomu, že si bola ochotná toľko obetovať? Mala si nejaký cieľ?
Prílišné ambície, že to zvládnem? Mladosť – pochabosť? Možno zase len tlak spoločnosti, že ak mám byť „úspešná“, musím mať vysokú školu, kariéru, a všetko menované zvládať s úsmevom a len tak mimochodom, akoby ma to ani nestálo energiu.
Byť úspešná v zmysle ako to spomínaš je dnes normálne nastavenie v práci. Iba sa tomu prispôsobujeme, lebo asi nemáme na výber. Alebo máme?
Áno, žiaľ to tak často je. Ale predstav si tu utópiu, pracovať pre firmu, ktorá Ti hodnotovo sedí tak, že máš pocit, že môžeš byť sám sebou, nemusíš sa pretvarovať ani prispôsobovať, chápeš filozofii, a čo je najlepšie, máš rovnako nastavených kolegov.
To je pekná utópia pre väčšinu z nás! Myslíš, že je možno si nájsť takúto prácu?
Keď si chcete vybrať firmu, kde budete šťastné a spokojné, uvedomte si v prvom rade, v akom prostredí sa cítite dobre – formálnom, alebo uvoľnenom, flexibilnom, alebo jasne danom, kde ste individualita, alebo ste člen kolektívu. Mali by sme možno začať od seba, a napríklad zistiť, aké tie naše hodnoty sú? Čo chceme, čo nám vyhovuje? Ja napríklad osobne naozaj nemusím prílišne formality, takže som niektoré oblasti musela škrtnúť.
Každý človek by mal byť v práci spokojný, ergo šťastný a dobrú náladu šíriaci, no to chce naozaj trafiť firmu, ktorá zdieľa hodnoty, ako ja/on/ona. Vtedy to klikne.
Ženy, ktoré chcú ísť do IT sú často v ťažkých životných situáciach, hlavne ak predtým nemali nič spoločné s IT. Určite majú pochybnosti, či sa to podarí. Ako by sme ich v tom mohli viac podporiť?
Opakovať a opakovať, že sme tu pre ne. Verím, že aj keď možno nie každá, aspoň niektoré sa odhodlajú, a prídu, keď to budú potrebovať. Musia to byť ony, čo spravia prvý krok, čo vystúpia zo svojej komfort zóny. Hovorí sa, že to je presne miesto, kde sa deju zázraky.
Čo je podľa teba hlavným motivátorom (očakávaním), prečo sa ženy rozhodnú ísť do IT?
IT je tak univerzálne, že tam môžeš skryť, čo len chceš, a vytvoriť z neho, čo len chceš. A to je mega! Lebo ženy majú úžasnú predstavivosť a time management v malí
čku, takže prečo nenechať IT, aby nám ten život ešte viac sprijemnilo? Nech nás živí to, čo nás baví!
Spýtajme sa v komunite.
