„S IT alebo programovaním nechcem mať nikdy nič spoločné.“
Keď som sa prihlásila na Ekonomickú univerzitu v Bratislave, fakultu Hospodárskej Informatiky, bolo to najmä kvôli mojej ambícii byť audítorkou. Počas školy som ale prišla na to, že nechcem byť celé dni zahltená číslami a najnovšími vydaniami daňových zákonov či hľadať, prečo výkazy nesedia o pár drobných. Preto som zmenila odbor na Finančné riadenie a dokonca som sa dobrovoľne prihlásila na niektoré IT predmety, ktoré sa na našej fakulte vyučovali. Medzi nimi bola aj šesťkreditová Informatika B, ktorej náplňou mal byť program Access (ktorý som mala v malíčku ešte z Obchodnej Akadémie, takže kredity zadarmo). V daný semester sa ale zmenil vyučujúci (prišiel nadšenec z Microsoftu) a zmenil predmet na programovanie vo Visual Basic – čo ma teda absolútne nechytilo a vtedy som si vravela, že s IT alebo programovaním nechcem mať nikdy nič spoločné, až neskôr som zistila, že IT nie je iba o programovaní…
Ponuku práce z Accenture som dostala po niekoľkokolovom výberovom procese na pozíciu konzultanta. O systémoch som nevedela nič. Začiatky boli celkom krušné, prvé mesiace som bola stratená, a najhoršie bolo, že som ani nerozumela akou rečou to vlastne moji seniornejší kolegovia rozprávajú. Vetu typu „potrebuješ pingnúť webservisu, či ti ten interface fičí” som chápala asi tak, že potrebujem niečo urobiť s nejakou webservisou (čo je to tá webservisa?), aby som zistila, či sú dva systémy spolu aktívne prepojené. Alebo „nenamigrovali nám všetky mandatory atribúty, takže v systémovo-integračnom teste budeme mať plno bugov“ mi hovorila asi toľko, že niečo sa nepodarilo a v nejakom teste budú problémy.
Po dvoch týždňoch som už sedela v lietadle do Bulharska, kde som začínala v tíme, ktorý mal na starosti fakturačný systém a konkrétne nastavenia produktového katalógu. Po čase som dostala na zodpovednosť aj namapovať produktové katalógy fakturačného systému a CRM systému a o dva roky som už mala na starosti testovací tím všetkých oblastí fakturačného systému (mapovanie produktových katalógov, generovanie faktúr, platby, účtovanie aj vymáhanie).
Za 11 rokov som vystriedala množstvo rolí aj klientov či už na Slovensku, v Čechách, Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, exotickom Vietname a Kazachstane alebo menej exotickom Nemecku. Najskôr ako členka projektového tímu, či už v roli dizajnéra požadovaných funkčností, testera alebo podpory po nábehu systému do prevádzky, neskôr ako vedúca tímu alebo viacerých tímov. U klientov vo finančnej sfére som sa špecializovala na oblasti projektového riadenia, prípravy a riadenia testov u konečného zákazníka a akceptáciu riešenia pred nábehom do prevádzky. Posledné roky pôsobím najmä u telekomunikačných klientov v roliach projektového a programového riadenia. Primárnou zodpovednosťou je zabezpečiť dodanie projektu v plánovanom čase a v rámci plánovaného rozpočtu čo možno najefektívnejšie. Mojou snahou je najmä paralelizovať činnosti, ktoré na seba priamo nenadväzujú svojimi vstupmi alebo výstupmi, keď sa nám niektoré aktivity predĺžia voči plánovanému dátumu dodania. Dodržiavať dohodnuté termíny je totiž jeden zo základných princípov budovania dôveryhodnosti, či už mojej osobnej alebo firemnej. Termíny tiež človeka naučia pracovať rýchlo, riešiť problémy pod tlakom a nenechať sa vystrašiť nejakým kostlivcom v skrini, ktorého objavíme tesne pred nábehom do ostrej prevádzky.
Sú nejaké veci, ktoré vás vedia v práci nahnevať?:)
Rôznorodosť osobnostných profilov, s ktorými človek denne prichádza do styku niekedy prináša rozčarovanie z reakcií kolegov alebo klientov. Mnohokrát sa mi stalo, že problém bolo možné vyriešiť rýchlo a efektívne počas polhodinového stretnutia (väčšinou cez telefón alebo videokonferenciu), ale niektorí ľudia skrátka preferujú nekonečné vymieňanie si emailov a v nich slohové práce. Vtedy mám pred očami naozaj červeným napísané slovo „neefektivita“.
Čo Vám na IT vyhovuje najviac?
IT je veľmi rýchlo sa rozvíjajúca oblasť, kde sa denne udeje niečo nové. Pojmy ako virtuálna realita, 3D tlačiarne, umelá inteligencia alebo elektronické meny sa už stali bežnými v našom jazyku a čoskoro budú bežnou súčasťou života nielen tých, ktorí sa práve venujú danému projektu v tejto oblasti.
Pred pár rokmi sme dodávali projekty systémovej integrácie tzv. „vodopádom“ kedy veľká transformácia zo systému A na systém B trvala aj 2 roky. Teraz sa projekty čoraz viac dodávajú agilnými spôsobom, kedy čas uvedenia do prevádzky je potrebné skrátiť na minimum a nové funkčnosti vieme do systému dodávať aj v dvojtýždenných intervaloch.
IT nám prinieslo digitalizáciu a cloud riešenia, keď už nemusíme mať všetko na čom aktuálne robíme iba na USB alebo hard diskoch počítača. Denne vieme komunikovať na video- alebo tele-konferenciách s tímami z celého sveta. Toto však niekedy prináša aj náročné situácie, napríklad projekt s klientom z USA a vývojármi z Indie 
Keď prídeme ráno do práce, Indovia už pomaly končia pracovný čas a keď chceme ísť z práce domov my, tak Američania sa práve najlepšie rozbehli a chcú dať telekonferenciu na ôsmu večer (čo je pre nich ešte len po obede).
Pre mňa je benefitom IT oblasti najmä fakt, že projekty, ktoré dodávame majú rôzne fázy a v každej fáze sa deje niečo iné. Vo fáze analýzy komunikujeme s klientom o požiadavkách na finálne riešenie, prechádzame biznis procesy a analyzujeme, čo všetko potrebujeme implementovať. Vo fáze dizajnu uvažujeme ako najlepšie funkcionalitu navrhnúť tak, aby sme čo najefektívnejšie naplnili požiadavky klienta a vo fáze vývoja programátori funkčnosti vyvinú. Vo fáze testu si overíme, či funkčnosti fungujú podľa predstáv klienta. Nuda nehrozí, projekty sú u rôznych klientov, pracujeme s rôznymi systémami aj kolegami.
Stretli ste sa s predsudkami voči ženám v IT?
V rámci Accenture som sa so žiadnymi predsudkami voči ženám nestretla, kariérny postup si človek zabezpečí naozaj len výsledkami a úspešne dodanou prácou.
U klientov sa mi sem-tam stalo, že keď prišla na stretnutie usmiata blondína v sukni (a často som bola jediná žena na stretnutí), tak nastúpili blahosklonné úsmevy, ktoré hovorili niečo ako „no tak nám teda niečo porozprávaj“. Ale tiež musím uznať, že keď sme prešli k reálnemu riešeniu problému, tak úsmevy zmizli a už sme sa dokázali baviť s jasnými cieľom, že problém doriešime spolu ako tím, či už som žena alebo muž.