Spomínaš si ešte, čo ťa priviedlo k IT? Mala si v tom jasno od malička?
K IT ma priviedla moja zvedavosť. Vždy som bola dobrá v matematike, ale študovať ju sa mi zdalo nudné a nepraktické. Hľadala som aplikovanú vedu, kde by som mala k číslam stále blízko. Na vysokej škole som mala šťastie, keď som stretla profesorku, ktorá moju zvedavosť nasmerovala k štatistike, dnes skôr známej ako big data a data science, no v minulosti to bola aplikovaná štatistika. Keď som zistila, že cez matematiku a štatistiku sa dá analyzovať a predpovedať ľudské správanie, bola som tým očarená. Našla som si popri škole prácu v SAS-e a po škole som nastúpila do firmy ako konzultant. Keď chcete analyzovať dáta, musíte ich najskôr spracovať a uložiť, a tak som začala v IT oblasti vývojom a dodávkou dátových skladov a reportingom. Neskôr prišla aj hĺbková analýza dát a predikcia správania zákazníkov. Dodnes sú dáta mojou slabou stránkou a často ich analýzou a článkami o nových metódach trávim veľa času.
Bol pri tvojich začiatkoch v IT niekto, kto ťa inšpiroval, kto bol tvojím vzorom?
Počas univerzitného štúdia som začala pracovať v SAS-e a tak som mala veľa informácii o firme a jej majiteľoch. Jej majiteľ a CEO Jim Goodnight mi bol veľmi inšpiratívnym vzorom v tom, ako firmu vybudoval, ako podporoval zamestnancov a ich rodiny, ako aj v pomerne vysokom veku intenzívne pracoval a dokázal si aj napriek skúsenostiam či postaveniu zachovať jednoduchý životný štýl, priamy prístup k ľuďom a tiež autentickosť vo všetkom, čo robil. Dodnes si pamätám, ako som čítala prvé články o jeho kariére či o tom, ako sa chcel stať astronautom, no napokon nebol úspešný. Z tohto neúspechu si však vybudoval životný postoj a pevné zásady, ktoré neskôr viedli k jeho úspechu v podnikaní. Na jeho príklade som získala pocit, že tvrdou a systematickou prácou sa dá zmeniť veľa vecí, byť úspešný, ale aj prospešný.
Prečo práve táto oblasť, ktorej sa venuješ?
Dnes reálne štatistiku ani dáta nerobím, po 25 rokoch profesionálnej kariéry som skôr manažér a šéf IT, centrom mojej profesie je riadenie IT a IT tímov. Prečo ma to baví? Milujem výzvy technické, logické i spoločenské. Keď mám pred sebou problém alebo výzvu, jediné, čo ma zaujíma, je nájsť riešenie, ktoré bude fungovať. A kde nájdete viac takých situácii než v IT a pri riadení ľudí? Je to jednoducho ideálna kombinácia. Vidieť môj tím ako všetci spolu hľadáme riešenia, každý rozmýšľa, každý sa snaží prispieť, a vidieť ako analýzou dát a informácií to riešenie nájdeme, privedieme ho do praxe, to je jedinečná inšpirácia a motivácia, ktorá mi vždy dodáva energiu ísť ďalej a mať záujem dosiahnuť viac pre seba a pre môj tím.
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?
Uf, to je otázka, ktorá je výzvou. Budem úprimná aj keď to možno mnohých od práce v IT odradí. Začínam skoro ráno, zvyčajne vstávam o 4 – 4:30. Prvú polhodinu až hodinu sa venujem sebe – meditácia, relax a pár inšpiratívnych článkov sú povinné. Minimálne 4-krát týždenne mám ráno osobný tréning cca. jednu hodinu. Predtým alebo potom si prejdem úlohy na daný deň, ktoré ja a môj tím musíme urobiť. Do 8:30 mám zoznam úloh pripravený a moji kolegovia už vedia, čo majú urobiť, prípadne moji nadriadení dovtedy majú odo mňa to, čo v daný deň sami potrebujú. Okolo 9:00 začína bežný deň v práci. Väčšinu týždňa som priamo vo firme, po ceste do práce na bicykli zvyčajne vybavím pár telefonátov, a keď dorazím do práce začínajú porady, stretnutia, úlohy. Väčšinu dní si musím počas dňa striktne určovať čas na moju prácu, inak by mi ho pohltili stretnutia a priority iných kolegov. Pracovný deň potom vyzerá ako práca v telefónnom centre. Keďže sme v rôznych lokalitách, všetky porady sú online a zaberajú denne 6 – 8 hodín. Počas porád zvyčajne paralelne pracujem a chatujem s kolegami, priamo zadávam úlohy, ktoré vznikli na porade, a tiež robím rozhodnutia alebo schvaľujem ich návrhy, aby kolegovia mohli ďalej pokračovať v ich práci. V Taliansku pracovný deň končí pomerne neskoro, až okolo siedmej až ôsmej hodiny večer. Často po práci ideme s kolegami na aperitivo – malý snack a drink. Ak nie, ponáhľam sa domov, aby som strávila večer s manželom alebo skočím so psom na prechádzku. Pred tým, ako idem do postele, si však zrekapitulujem deň, pripravím zoznam úloh na ten nasledujúci a zapíšem si pár úloh a myšlienok do môjho denníka. Keď mám viac času, stihnem si ešte prečítať pár strán z niektorej z rozčítaných kníh alebo zavolám rodičom a známym.
Na ktorý svoj úspech si najviac pyšná?
Úspechy v IT majú krátke trvanie, ťažko na nich stavať alebo si na nich zakladať. Čo však má pre mňa vždy význam sú ľudia, s ktorými pracujem. Pôsobila som v rôznych firmách a krajinách, no ak som na niečo skutočne pyšná, tak na to, že mám okolo seba sieť ľudí, kolegov a priateľov, s ktorými som pracovala, a z ktorých sa veľmi teším vždy, keď ich stretnem. Zdieľame spolu dobrý pocit z toho, čo sme dokázali, spomíname, ako sme spolu pracovali a že sme vždy spoločne dokázali nájsť riešenie na každý pracovný či osobný problém.
Musela si alebo musíš ako žena v IT čeliť nejakým ťažkostiam či predsudkom? Máš nejaký recept na ich prekonávanie?
Každá žena musela a musí. Moja kariéra v IT je spojená hlavne s bankovým sektorom, kde je dominancia mužov ešte výraznejšia. Nikto z nás nie je výnimkou. Spätná väzba, s ktorou som sa počas kariéry stretla práve od mužov, nie raz hovorila o tom, že pôsobím ako Margaret Thatcher, málo sa usmievam, či som príliš bossy, málo empatická, inokedy že som zas až príliš emocionálna. Zažila som aj to, že sa nové komplikované projekty zadávali skôr mojim mužským kolegom s vysvetlením, že pre mňa ako ženu by to bolo príliš stresujúce.
Ako tieto problém prekonať? Vždy začať od seba. Uvedomiť si, že problém nie je vo mne, že moja inteligencia a schopnosti nie sú horšie ako kolegov, a že to, čomu čelím, je nezávislé od mojich schopností a konania. Keď sa vám podarí vybudovať si tento odstup, môžete aktívne konať a čeliť danej situácii. Recept nie je jeden. Je vždy špecifický pre daného človeka a situáciu – od ignorovania, cez aktívnu konfrontáciu, vyhľadanie spojenca, ktorý vám pomôže, sponzora mentora, až po aktívne prispôsobenie sa danej situácii. Čím viac ste vnímavá a flexibilná, tým lepšie riešenie nájdete. Základom však je, že pohlavie nie je určujúci faktor inteligencie a úspechu.
V UniCredit Bank sa snažíme vytvárať prostredie, ktoré ženy podporuje. Máme mnoho nástrojov a aktivít, napríklad mentoringové a koučingové programy, či organizujeme špeciálne aktivity v oblasti DEI, aby sme postupne zmenili zaužívané stereotypy.
V čom práca v IT sektore vyhovuje tebe konkrétne? Aké benefity ti ponúka tento sektor?
Práca v IT ma baví kvôli jej rôznorodosti a neustálemu vývoju. Je pre mňa výzvou, aby som stále niečo nové študovala, skúšala a riešila. V posledných rokoch pokračuje digitalizácia takým tempom, že sa na nudu nikto nemôže sťažovať a to je to, čo ma baví. Navyše, pracujem s ľuďmi, ktorú sú super múdri a denne sú mi intelektuálnou výzvou k tomu ako ich zaujať a motivovať, aby nasledovali moje ciele a pracovali s ostatnými v tíme.
Čím je podľa teba dôležitá účasť ženy v IT tímoch?
Veľmi skoro v mojej kariére som si prešla projektom, ktorý dal dokopy rôzne profily ľudí – od študentov, cez extrémne skúsených kolegov, interných zamestnancov, konzultantov a rôzne národnosti. Čo som sa naučila bolo, že ľudia s rôznymi profilmi majú rôzne názory. Na prvý pohlaď je náročné ich umanažovať a nájsť spoločný prístup, ale v konečnom dôsledku to vždy vedie k lepšiemu výsledku a lepším riešeniam. A to je dôvod prečo je účasť žien v IT dôležitá. Prináša iný prístup, iné riešenia, iné nápady. Nemôžete mať rovnako dobré výsledky, ak nemáte v tíme ženy a nepustíte ich k praktickým úlohám.
Čo by sme podľa teba mali robiť, aby dievčatá nestrácali záujem o IT?
Systematicky ich podporovať od základných škôl, cez univerzity až po zamestnanie. Začať od toho, že v školách budeme prezentovať, ženy ktoré sú úspešné v IT, programujú alebo vyvíjajú nový softvér. A že učitelia nebudú preferovať len chlapcov, keď ide o technické predmety a matematiku, ale naopak, budú povzbudzovať aj dievčatá. Pokračovať poradenstvom, keď si vyberajú vysokú školu, a vytvárať podmienky, keď začnú pracovať, aby dokázali skĺbiť rodinu a prácu. Práca v IT a s IT je dnes a zajtra ešte viac nosným odvetvím, ktoré má budúcnosť. Ak ženy a dievčatá nebudú jeho súčasťou, uberáme im možnosť kvalitného zárobku a vytvárame ešte väčšiu medzeru medzi pohlaviami ako je v súčasnosti. Osobne sa snažím mať pod drobnohľadom dievčatá a ženy v mojom okolí a tímoch, poskytnúť im rady alebo podporu, keď ma vyhľadajú, alebo keď riešia dôležité rozhodnutia. Mentoring, sponzoring a byť príkladom je to, čo pomáha najviac.
Čo by si odkázala dievčatám či ženám, ktoré uvažujú o štúdiu a práci v IT, no stále pochybujú?
Ak si veríte, dokážete všetko. Ak si neveríte, pozrite sa okolo a nájdite vzor, ktorý môžete nasledovať, ženu ktorá vám môže byť mentorom a sponzorom. Potom je všetko jednoduchšie. Vždy majte na pamäti, že medzi mužmi a ženami nie je žiadny rozdiel v inteligencii a schopnostiach, všetko je len o nastaveniach spoločnosti okolo nás. Hľadajte riešenia a cesty, ako tieto nastavenia obísť. Oni existujú a stačí ich nasledovať. IT je to, čo bude riadiť našu budúcnosť a ak sa pridáte, dokážete aktívne našu budúcnosť tvoriť a ovplyvňovať.
Moje osobné motto je – She believed she could, so she did! Zatiaľ sa pre mňa vždy sa potvrdilo.