Spomínaš si ešte, čo ťa priviedlo k IT? Mala si v tom jasno od malička?
Povedala by som, že k IT ma priviedla matematika, hoci som sa stretla s programovaním už v 8. ročníku na krúžku, ktorý som uprednostnila pred krúžkom varenia. Dôvody to boli skôr pragmatické, pretože variť sa už predsa len nejako naučím, s programovaním by to však išlo o niečo ťažšie. Na gymnáziu ma priťahovala viac matematika, informatika bola k nej spočiatku len doplnenie predmetu.
Bol pri tvojich začiatkoch v IT niekto, kto ťa inšpiroval, kto bol tvojím vzorom?
Neviem si presne vybaviť, kto bol mojím vzorom. Všeobecne však bol pre mňa vzorom môj ocino, ktorý mi hovoril o svojej práci v štýle “mňa tá práca tak baví alebo nebaví” a podľa toho sa jej snažil zbaviť alebo tvoriť viac. Tak som si vždy vyberala to, čo ma bavilo. A programovanie mi prišlo celkovo zábavné. Hneď vidím výsledky, ktoré môžem otestovať.
Prečo si si zvolila práve programovanie?
Na matematike a aj na programovaní ma dodnes baví, že na vyriešenie problému stačí pár poznatkov a s nimi sa dá vyskladať riešenie komplikovaného problému. Často totiž riešim problém, ktorý je nový, no musím si vystačiť s tými poznatkami, ktoré už mám. Aj keď bez ustavičného vzdelávania a nových technológií v odbore, by to nešlo.
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?
Začínam pracovať okolo šiestej – siedmej ráno. Väčšinou sa pustím do niečoho, čo som predošlý deň nechala nedokončené alebo si študujem ďalší nový problém. Tým môže byť napríklad chyba v aplikácii, ktorú hlásil zákazník, alebo nová funkcionalita. Okolo ôsmej – deviatej hodiny mám prestávku. Je to čas na ranný čaj, raňajky pre syna a odprevadenie ho do jeho denných aktivít. O deviatej už máme s tímom krátke stretnutie, kde každý povie na čom aktuálne pracuje. Potom už programujem, analyzujem a testujem. Keď potrebujem poradiť, niečo viac pochopiť, tak si zavolám s kolegom, prípadne si viacerí zorganizujeme online meeting. Okolo obeda mám pauzu na prechádzku a obed. Často v práci končím skôr, aby som sa venovala synovi, a potom pracujem ešte podvečer, nikdy však nie dlhšie ako do 19:00. Moje dni nemajú pevný časový harmonogram, čo mi veľmi vyhovuje.
Na ktorý svoj úspech si najviac pyšná?
Je toho viac. Prvý úspech, čo mi hneď napadne, je možnosť prvýkrát pracovať na projekte s reálnymi zákazníkmi z lokálnej lekárne ešte počas štúdia vo Fínsku. Bol pre mňa úspechom, že sa dokážem rozprávať s človekom mimo IT, pochopiť ho, spoločne so spolužiačkou dodať produkt a oni ho potom reálne s radosťou používali.
Musela si alebo musíš ako žena v IT čeliť nejakým ťažkostiam či predsudkom? Máš nejaký recept na ich prekonávanie?
Ja som to dlho brala skôr ako výhodu. Prišlo mi totiž, že keď preukážem na interview rovnakú vedomosť ako kandidát muž, určite zoberú mňa, lebo veď mať ženu v tíme, to je zaujímavý prvok. Keďže som prácu ako aj krajinu v úvode mojej kariéry menila relatívne často, úspech na každom interview mi túto teóriu potvrdzoval. Ale je pravda, že občas som sa ocitla v situácii zvláštnych poznámok. Jedna kolegyňa ma raz povzbudila poznámkou, ktorý si doteraz pamätám: nič si z toho nerob, im len vadí, že si rovnako šikovná a ešte aj pekná.
S predsudkami v IT sektore sa nezaoberám, pokiaľ nie je dotknutá osoba môj blízky kolega. Vtedy sa však snažím na sebe pracovať o to viac, aby som mu bola nápomocná a ocenil moju prácu.
V čom práca v IT sektore vyhovuje tebe konkrétne? Aké benefity ti ponúka tento sektor?
Tento typ práce napĺňa väčšinu mojich potrieb. Túžbu po študovaní, cestovaní, flexibilite. Môžem ísť do hĺbky nejakej veci či vytvoriť niečo, čo funguje, hoci to občas nie je hneď prakticky použiteľné. Dokážem hneď vidieť výsledok. Dnes mi to zároveň umožňuje aj pracovať z domu. O to som sa snažila ešte dávno pred covidovým obdobím. Chcela som totiž robiť prácu čo ma baví, ale zároveň nežiť vo veľkom meste. Môžem si na diaľku ľahšie nájsť tím, projekt, podmienky, ktoré sú v súlade so mnou. Avšak bola v mojom živote aj fáza, kedy mi IT umožnilo žiť tam, kde som chcela. Asi 2 roky som mohla žila na Malte a neskôr trošku dlhšie vo Viedni, keďže SW programátori sú žiadaní všade.
Čím je podľa teba dôležitá účasť ženy v IT tímoch?
Podľa mňa je dôležité mať ženy v IT tímoch, aby sa zvýšila rozmanitosť a rôznorodosť nápadov. Ženy môžu prísť s iným pohľadom a nápadmi ako muži, čím sa vytvárajú nové prístupy k riešeniu problémov a môžu sa vytvárať lepšie výsledky. Tiež atmosféra sa zmení.
Čo by sme podľa teba mali robiť, aby dievčatá nestrácali záujem o IT?
Neviem či je to len o IT alebo o technické smery vôbec. Napadá mi, že častokrát sú tieto odbory pre dievčatá až príliš abstraktné. V dnešnej dobe sa mi ale páči, že sa učí programovať programovať pomocou robotov. Tam krásne už v ranných štádiách programovania vidieť užitočnosť, na čo je to dobré a čo pekné s tým môžem spraviť.
Čo by si odkázala dievčatám či ženám, ktoré uvažujú o štúdiu a práci v IT, no stále pochybujú?
Chápem to pochybovanie, no treba skúsiť a nenechať sa odradiť hneď v úvode, pretože výučba je ešte stále orientovaná viac abstraktne a to nie je vždy atraktívne. V IT je však toľko rôznych odvetví, že sa dá ďalej pokračovať podľa svojich túžob.