Už od malička som sa javila ako technický typ, moji rovesníci sa hrávali s autíčkami a bábikami a ja som sa zabávala so všetkými možnými technickými vymoženosťami, čo počas môjho detstva existovali. Veľa času som trávila pri mojom dedkovi a zatĺkala som klince do všetkého aj do toho čo nebolo treba, ale bavilo ma to.
Počas základnej školy som písala počas prestávok svojim spolužiakom domáce úlohy z matematiky a fyziky. Ako jedno z mála dievčat som navštevovala technický krúžok po vyučovaní. Veľmi veľa som čítala a spolu so mnou aj moja 70 ročná babička, kvôli ktorej som musela chodiť každý týždeň do knižnice a nosiť jej detektívky. Prišlo obdobie strednej školy. Každý chcel študovať medicínu, právo, ekonómiu a mňa v tom čase zaujala práca vyšetrovateľov a mojím snom bolo ísť študovať kriminalistiku. Všetci naokolo ma však odhovárali, tak som si vybrala techniku, lebo som potrebovala niečo kde sa nemusím veci učiť naspamäť, ale logicky mi vyplývajú jedna z druhej. Keďže kreslenie a rysovanie nebola moja silná stránka, tak hneď som zamietla stavebnú a strojársku fakultu a vybrala som si elektrotechnickú fakultu na Slovenskej vysokej škole technickej. Po prijímacích testoch som mala pocit neúspechu. Veď ja z gymnázia som mala vypočítať schodiskový vypínač a vedieť aký polovodič sa používa v električkách? Netušila som. Prijali ma a vtedy začal môj naozajstný kontakt so svetom techniky a informatiky a ten trvá do dnes.
V tom čase boli počítače na dierne štítky a programovanie vyzeralo odlišne ako teraz. Po piatich náročných ale zaujímavých rokov štúdia na vysokej škole som začala pracovať v oblasti pôšt a telekomunikácií v časti výpočtovej techniky, kde som prešla rôznymi pracovnými oblasťami. Venovala som sa IT architektúre a návrhu výpočtových centier. Neskôr som prešla do oblasti riadenia IT financií v telekomunikáciách a niekoľko rokov som sa venovala projektovému riadeniu IT projektov. Tam ma okrem odbornej oblasti zaujala aj práca s ľuďmi a pred 12 rokmi sa mi jeden projekt stal osudným. Prešla som do oblasti IT manažmentu a to do manažmentu IT služieb a začala som sa venovať návrhu a implementácii procesov pre IT služby v Slovak Telekome. V tejto oblasti som si urobila aj medzinárodnú certifikáciu ITIL (Information Technology Infrastructure Library) , čo predstavuje súbor doporučení pre to ako nastaviť IT služby, tak aby čo najlepšie pokrývali biznisové požiadavky a potreby.
Prečo ma táto oblasť baví ? Myslím si, že asi pre to, že keď chcem navrhnúť nejaký proces musím vedieť veľa vecí do detailov ako fungujú prípadne nefungujú, potom ich navrhnúť tak, aby fungovali jednoducho, správne a efektívne . Ale čo je najdôležitejšie, ak chcem aby ľudia ten proces používali, musím ich presvedčiť o jeho výhodách a to je jedna z najťažších vecí, presvedčiť niekoho, že má niečo zmeniť v tom čo si myslí, že mu funguje dobre a on je s tým spokojný. Na druhej strane je ten príjemný pocit ak sa niečo podarí a funguje to a ešte ak si to ľudia aj chvália.
Už viac ako 10 rokov som na manažérskej pozícií . Mala som na zodpovednosť IT architektúru a štandardy , potom som riadila odbor Service desku a manažmentu IT služieb a teraz mám už druhý rok na starosť Demand manažment – riadenie požiadaviek na zmeny v technológiách a IT informačných systémoch.
Počas svojej manažérskej praxe som sa vždy snažila komunikovať s ľuďmi slušne a miesto konfliktov radšej nájsť spoločné riešenie. Môžem potvrdiť, že sám človek nedokáže realizovať sebe lepšie veci a nápady aj keby boli akokoľvek geniálne, vždy potrebuje okolo seba ľudí , ktorí sú spolu s ním pre tú vec zanietení. A tak je to aj pri riadení ľudí, vždy to musí byť dialóg zúčastnených strán, lebo monológ by sa veľmi ľahko stal obohratou platňou.
A aby to nebolo iba o práci, tak stíham aj súkromný život. Som vydatá , mám 24- ročnú dcéru, nie až tak technicky orientovanú, ktorá študuje právo a 12- ročného syna , ktorý je na osemročnom gymnáziu a každý deň príde domov s novými nápadmi čo z oblasti IT vymožeností práve nutne k svojmu životu potrebuje. A tu je to opäť o komunikácii a potom si myslím, že sa veľa vecí dá vyriešiť. Okrem toho máme doma takú malú zoologickú záhradu. Samozrejme psa , momentálne ročné šteňa, ktoré by si chcelo robiť čo sa mu za chce, veľké akvárium, to je záľuba môjho manžela. A k tomu ešte krásny a najkľudnejší zo všetkých kanárik a nakoniec amazonský papagáj, ktorý na nás kričí menami a je s nim veselo. Takže ani doma sa nenudíme a máme stále čo riešiť.