Na MIT a na University of Warwick Gabriela skúmala, ako mozog spracováva informácie. Lákala ju medicína, tak napísala na Oxfordskú univerzitu a ponúkla im svoje programátorské a štatistické schopnosti, že sa na oplátku pri nich naučí medicínsku štatistiku. Zobrali ju na výskum vplyvu liekov na nástup rakoviny.
Spomínaš si ešte, čo ťa priviedlo k IT? Mala si v tom jasno odmalička?
Odmalička ma lákala matematika a televízory. Išla som teda študovať matematiku, no stále ma to ťahalo k prístrojom, v ktorých je tá matematika. A tak mám teraz výskumnú skupinu, ktorá využíva matematiku pre lekárske prístroje, napríklad ako z obrázka sietnice určiť, či oko trpí na zelený zákal.
Bol pri tvojich začiatkoch v IT niekto, kto ťa inšpiroval, kto bol tvojím vzorom?
Našla som veľa ľudí, ktorí ma inšpirovali v jednotlivých fázach môjho života. Keď som bola na gymnáziu a univerzite, tak ma inšpirovali niektorí učitelia, lebo mi dodávali sebadôveru. Keď som zistila, že som super v matematike a v IT a viem urobiť skvelý výskum, prišla druhá fáza života: chcela som viesť ostatných, byť im inšpiráciou a viesť projekty. To znamená že som musela vystrčiť hlavu z davu a povedať, že toto má zmysel robiť, zoženiem na to peniaze a budem viesť tím.
Tu som našla inšpiráciu v živote ľudí ako Ruth Bader Ginsburg – čítala som jej knihu a pochopila som, aké dôležité je vedieť použiť správne slová, keď chceme ostatných presvedčiť, ako kultivovať priateľstvá a ako sa nevzdávať, hoci tam, kde pôsobím, som jednou z mála žien. Inšpiráciu som našla aj vo svojich nadriadených, v kolegoch, v manželovi, takisto mám niekoľko mentorov. Väčšina z nich sú muži, ale sú medzi nimi aj ženy.
Prečo sa venuješ práve medicínskej aplikovanej informatike?
Pretože ma teší pomáhať ľuďom, aby boli lepšie diagnostikované choroby, a pritom staviam na svojich silných stránkach, čo je matematika a IT.
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?
Každý deň je iný. Ale keď spriemerujeme všetky dni, tak 40 percent mojej práce je výskum, 40 percent učenie a 20 percent predstavuje administratíva, čo je typické pracovné zaťaženie akademika. Výskum je aj cestovanie, práca s lekármi, písanie vedeckých publikácií a vedenie tímu. Administratíva
znamená, že pôsobím vo vedeckých radách a komisiách, či na vlastnej univerzite, alebo na iných univerzitách, alebo v grantových agentúrach vrátane Európskej komisie.
Na ktorý svoj úspech si najviac pyšná?
Mám niekoľko krásnych projektov. Som pyšná napríklad na projekt, ktorý momentálne vediem za slovenskú stranu, čo je spolupráca Massachusetts Institute of Technology (MIT) a FIIT STU. Spolu so študentmi na FIIT STU sme urobili niekoľko návrhov, ako urobiť umelú inteligenciu bezpečnejšou. Na základe toho sme zareagovali na výzvu z grantovej agentúry MISTI, dostali sme peniaze a vylepšili sme tak naše riešenia. Som na ten projekt hrdá, lebo som presvedčila študentov aj akademikov v MIT i na FIIT STU, aby do toho išli so mnou a pracovali na tom, aby bola umelá inteligencia bezpečnejšia, tak, že ju naučíme, aby vedela vyjadriť, ako si je istá alebo neistá vlastným odporučením.
Musela si alebo musíš ako žena v IT čeliť nejakým ťažkostiam či predsudkom? Máš nejaký recept na ich prekonávanie?
Ťažkosti som mala, ale neviem, ktoré z nich boli kvôli predsudkom. Predsudky sa nedajú dokázať, sú subjektívne. Objektívne je to, že občas sa ma niekto snaží odradiť od toho, čo chcem urobiť, alebo že sa mi občas niečo nepodarí.
Myslieť na predsudky mi nepomáha, len mi to uberá energiu a tlačí ma to do kúta, dáva mi to pocit, že nemôžem urobiť nič, čo by mi pomohlo. Ak mi zídu na um predsudky alebo ťažkosti, poviem si: Pomáha mi táto myšlienka? A odpoveď je vždy tá istá – nepomáha. Tak tú myšlienku nahradím niečím konštruktívnym, niečím, čo mi dá pocit, že je v mojich silách to zmeniť. Sama seba sa spýtam: Aký by mal byť môj ďalší krok, ktorý ma čo najviac posunie k tomu, čo budujem? Niekedy je tým krokom väčšia práca na sebe, niekedy je ním to, že vyhľadám inú príležitosť alebo pomoc. A to, čo budujem, mám nastavené ako niečo väčšie ako ja: urobiť umelú inteligenciu pre medicínu bezpečnou.
V čom práca v IT sektore vyhovuje tebe konkrétne? Aké benefity ti ponúka tento sektor?
Mňa práca napĺňa, cítim sa ako ryba vo vode a to je pre mňa najdôležitejšie. Je tam dynamika, stále sa učím a je tam priestor pre matematiku.
Čím je podľa teba dôležitá účasť ženy v IT tímoch?
Robím v tímoch, kde sú muži aj ženy, starší aj mladší, aj ľudia s rôznym vzdelaním a skúsenosťami. A moja skúsenosť je, že také tímy vždy nájdu dobré riešenie a nájdu ho rýchlejšie.
Čo by sme podľa teba mali robiť, aby dievčatá nestrácali záujem o IT?
Treba, aby dievčatá vedeli, že aj pre ne je priestor v IT, že každý džob v IT vyzerá ináč a že ten džob si môžu prispôsobiť, tak ako som to urobila ja.
Čo by si odkázala dievčatám či ženám, ktoré uvažujú o štúdiu a práci v IT, no stále pochybujú?
Sama som matkou dcéry a doma sa ju snažíme podporovať, aby robila to, čo ju baví, na čo má talent, a aby si aj našla uplatnenie. Vybrala si IT, ktoré teraz
študuje. Zároveň jej hovoríme, aby si zistila čo najviac o IT, aby sa rozprávala s ľuďmi, čo v IT robia. Takisto sme jej povedali, že nemusí teraz vyriešiť otázku, čo presne bude celý život robiť, lebo zamestnania sa menia a v IT asi najviac. Vravíme jej, aby sa zaoberala tým, v čom je dobrá, čo ju baví robiť, aby si neprestala veriť a aby sa obklopila ľuďmi, ktorí ju posúvajú dopredu.