Spomínaš si ešte, čo ťa priviedlo k IT? Mala si v tom jasno odmalička?
Moje školské časy sa niesli v duchu príchodu prvých počítačov do škôl a mobilné telefóny ešte neexistovali. Svoju prácu som si teda nemohla vysnívať. Začiatkom 90. rokov som začala v 5. ročníku na základnej škole navštevovať počítačový krúžok. V tom čase sa počítačové hry nahrávali cez magnetofónové kazety. Prvým programom, ktorý sme si na PMD-85 vyskúšali, bol Karel 3D. Robot Karel sa pohyboval pomocou jednoduchých príkazov po obdĺžnikovej trojrozmernej ploche, na ktorú ukladal alebo zbieral tehličky. V obnovenej verzii nájdete tento pekný program aj teraz.
Bol pri tvojich začiatkoch v IT niekto, kto ťa inšpiroval, kto bol tvojím vzorom?
Odmalička som sa zaujímala o techniku, keďže moji rodičia študovali na strojníckej škole. Často som stála za otcovým chrbtom a sledovala, ako vymýšľa servopohony, a chcela som byť inžinierom ako on. Doma sme však počítač nemali. Na gymnáziu ma bavila informatika a programovanie v Turbo Pascale. Do škôl práve prichádzal internet, začali sa posielať prvé krátke správy. Koncom 4. ročníka gymnázia (r. 1998) nám ukázali tabuľkový procesor. Na vysokej škole som sa dozvedela, že sa volá Excel. (smiech) Také boli moje začiatky s počítačmi a IT. Môžem povedať, že k základom programovania ma priviedli ženy – jedna viedla počítačový krúžok na základnej škole, druhá vyučovala informatiku na gymnáziu.
Prečo práve táto oblasť, ktorej sa venuješ?
Moja cesta k IT nebola taká samozrejmá. Študovala som na Ekonomickej univerzite v Bratislave a začínala som ako účtovníčka. O rok neskôr som sa v rámci firmy na šesť rokov presunula na kontroling. Pred materskou dovolenkou, ešte som ani nevytiahla päty z práce, oslovil ma bývalý šéf, či mu viem poradiť, kde sa dá zadarmo vytvoriť webstránka pre materskú školu. Moja zvedavosť a záujem ma doviedli k tomu, že som škôlke vytvorila web sama. O pár rokov neskôr som sa na štyri roky stala dobrovoľným dizajnérom, „UX-ákom“ a administrátorom webu materskej školy, ktorú začal navštevovať môj starší syn.
Po šiestich rokoch na materskej/rodičovskej dovolenke s dvoma synmi som stála pred rozhodnutím, kde budú viesť ďalej moje kroky. Inšpirovala som sa mojím najlepším kamarátom, ktorý sa pohyboval v online marketingu. Začala som si študovať veci okolo digitálu, SEO či grafických programov. Vďaka môjmu nadšeniu som dostala šancu pracovať v odvetví, ktoré bolo pre mňa úplne nové, no sadlo mi. Stala som sa produktovým vlastníkom mobilnej apky u telekomunikačného operátora. Po piatich mesiacoch som získala celofiremné ocenenie, čo vtedy u nováčikov nebolo bežné. Bola to pre mňa doslova vysoká škola.
Ako vyzeral tvoj bežný pracovný týždeň produktovej vlastníčky apky?
Kreslila som dizajny, riešila UX a copywriting, spätnú väzbu od používateľov, odpovedala v obchodoch s aplikáciami, volala používateľom pri prevádzkových problémoch, písala som analýzy, riadila malý tím, vymýšľala nové funkcionality, prioritizovala požiadavky, sledovala reporty a, samozrejme, testovala apku. Postupne sa mi podarilo presvedčiť vedenie firmy, že apka potrebuje viac ľudí. Môj posledný „apkový“ tím tvorilo približne 17 členov z rôznych profesií, ktorých som kedysi suplovala ja. Mne takto ostávalo viac času na nové nápady. Hneď zrána sme sa pripájali na apkový status, kde sme si povedali informácie z predchádzajúceho dňa a čomu sa budeme venovať. Fungovali sme v dvojtýždňových šprintoch.
Úzko som spolupracovala nielen s biznisom, ale aj s dizajnérmi a UX writerkou a spoločne sme pretvárali naše nápady do apkových dizajnov vo Figme. Tie sme si v priebehu týždňa validovali s analytičkami a vývojármi. Každý týždeň bol iný. Závisel od veľkosti požiadaviek, prípadne nasadenia novej verzie aplikácie do obchodov s aplikáciami. Vtedy som usmerňovala prvé línie, aby čo najlepšie odpovedali používateľom apky na ich prípadne otázky či problémy. Pravidelne som písala články o apke na intranete, aby mali zamestnanci aktuálne informácie. Zároveň som ju promovala interne v rámci úvodných školení nováčikov, zúčastňovala sa na Girl’s Day alebo sa z času na čas objavila v rozhovore o apke na Linkedine či v televízii. Pre ľudí v tíme som bola aj človekom, na ktorého sa mohli obrátiť, ak mali nejaký problém. Keď som zmenila prácu, za odmenu mi nachystali prekvapenie – odmenili oni mňa – personalizované poďakovanie v apke a ocenenie Apková stopa, ktoré som kedysi pre nich vymyslela ja.
Na ktorý svoj úspech si najviac pyšná?
Z dobrovoľných aktivít to okrem získania viacerých grantov pre rôzne projekty, bol škôlkarsky web. Zadosťučinením pre mňa bolo, keď za mnou prišla jedna mamička a poďakovala mi, že vďaka webu si vybrala škôlku (hoci o dve mestské časti ďalej), lebo na ňom našla vždy aktuálne informácie. Popri dobrovoľných projektoch som sa naučila mnohé veci, ktoré som následne vedela zúročiť v práci. Z tých veľkých projektov to boli, samozrejme, mobilné aplikácie, na ktorých som robila. Odjakživa som túžila po tom, aby som stretla človeka, ktorý vie zrealizovať moje nápady. Mala som šťastie, že som mala okolo seba (hoci na diaľku) celý tím úžasných ľudí, s ktorými sme spoločne, doslova na zelenej lúke, vybudovali úplne novú apku a neustále ju vylepšovali. Som na nich všetkých nesmierne pyšná.
Musela si alebo musíš ako žena v IT čeliť nejakým ťažkostiam či predsudkom? Máš nejaký recept na ich prekonávanie?
Áno. Žiaľ, stáva sa, že ak niečo povie žena, nevenuje sa tomu pozornosť. Ak to isté povie muž, spozornejú a za to isté ho ocenia výrokom: „Výborný nápad.“ Veci si často otvorene vydiskutujem, netreba sa toho báť. Moja rola je na pomedzí IT a biznisu. Často mám pocit, že som akýsi interface. O sebe hovorím, že som nadšenec, niektorí ma volali apková mama, no už som počula aj to, že som inovačná rebelka. Hoci na papieri som nikdy nebola na IT oddelení, veľa ľudí si často myslelo, že som jeho neoddeliteľnou súčasťou. Nerozdeľujem ľudí v tíme na biznisových, IT, externistov, mužov či ženy. Základom je otvorená komunikácia v tíme, kde každý môže vyjadriť svoj názor.
Je dôležité pracovať ako jednotný tím, aby sme dosiahli spoločný výsledok bez ohľadu na to, kde sme začlenení v organizačnej štruktúre. To robí potom produkt takým úžasným, ako je. Od septembra som zmenila prácu – nová firma, noví ľudia a nová oblasť práce v digitálnom svete, ktorej sa budem venovať. Už teraz vidím, že mám okolo seba opäť skvelých a motivovaných ľudí, ktorí chcú veci vylepšovať a posúvať vpred. Môžem povedať, že ani tu ženy neťahajú za kratší koniec. Sily sú vyrovnané.
Čím je podľa teba dôležitá účasť ženy v IT tímoch?
Či už ženy, alebo muži, každý z nás prináša do tímu nové nápady a pohľady. Navzájom sa podporujeme a vnášame do projektu kreativitu a to nám umožňuje nájsť nové riešenia. Ženy môžu mať vyššiu dávku empatie či po materskej dovolenke lepší časový manažment. Môžu lepšie porozumieť napríklad potrebám ženských zákazníkov a vyvíjať produkty a služby, ktoré sú viac prispôsobené ich potrebám. Ženy občas pôsobia v tímoch aj ako bútľavé vŕby pre mužov, ale platí to aj naopak. Všetko je o akejsi chémii v tíme. Väčší počet žien v IT môže pomáhať odstraňovať stereotypy, že IT je výlučne mužskou doménou. Aj to môže inšpirovať ďalšie ženy a dievčatá k štúdiu a
kariére v tejto oblasti.
Čo by sme podľa teba mali robiť, aby dievčatá nestrácali záujem o IT?
Je potrebné búrať mýty o tom, že bábiky a ružová farba patria dievčatám a autíčka a modrá farba zasa chlapcom. Bolo by fajn, keby doma, ale aj na základných či stredných školách našli dievčatá podporu v tom, že nie je nič zlé na tom, keď snívajú, že budú raz vynikajúcimi vývojárkami, športovými komentátorkami alebo budú vykonávať prácu, kde momentálne dominujú muži. Ukázať im príklady, čo ktorá práca so sebou prináša, edukovať na školách. Zábavným spôsobom im prinášať pohľad na IT. Že IT nie je len o kódovaní, že byť blízko IT môže znamenať, že z nich budú skvelé UX dizajnérky, vizuálne dizajnérky, projektové či produktové manažérky digitálnych služieb. Vytvoriť priestor, kde nájdu dievčatá a ženy akúsi „wiki“ s overenými materiálmi alebo koho sa oplatí z brandže sledovať.
Čo by si odkázala dievčatám či ženám, ktoré uvažujú o štúdiu a práci v IT, no stále pochybujú?
Nebojte sa. Zapojte sa do dobrovoľných projektov. Tie vás naučia veľmi veľa. Hlavne sa obracať v tom, keď nemáte skoro žiadne zdroje, ale chcete spraviť niečo zmysluplné. Stretnete tam ochotných ľudí, ktorí majú podobné nastavenie, a budete sa navzájom podporovať a rásť. Nebojte sa zmeniť oblasť práce. Nájdite si čas na seba. Objavujte, skúmajte, počúvajte, vzdelávajte sa, rozvíjajte sa a vylepšujte. V súčasnosti je obrovské množstvo prístupného materiálu, takže sa viete vzdelávať aj zadarmo. A máte tu Aj Ty v IT, ktoré myšlienku žien v IT podporuje. Dokážete to, nebojte sa. Verte si.