Čím ste chceli byť, na základnej či strednej škole? Napadlo Vás, že sa v dospelosti budete venovať IT?
Počas základnej školy som hrala na klavíri a v tom období padol návrh, aby som v tom pokračovala ďalej na konzervatóriu. Začala som sa na to pripravovať, ale uvedomila som si, že tam by mi chýbala matematika a fyzika – moje najobľúbenejšie predmety, a tak som sa rozhodla ísť na gymnázium. Neskôr sa ukázalo, že dráha klaviristky by sa nezlučovala ani s mojimi občas trochu riskantnými športovými aktivitami. Dva krát som si tesne pred koncertom so školským orchestrom zlomila ruku. Môj otec mi ukázal základy programovania ešte keď som bola na prvom stupni ZŠ a počas druhého stupňa som chodila na programátorský krúžok. Takže áno, napadlo ma, že by som sa tomu mohla venovať aj v dospelosti, bavilo ma to.
Aká bola Vaša cesta do sveta IT? Študovali ste IT alebo Vás k technológiám priviedol život?
Na gymnáziu boli matematika, fyzika a informatika moje najobľúbenejšie predmety. Matematika úplne najviac, určite aj preto, lebo sme mali výbornú učiteľku matematiky, s ktorou som do dnes v kontakte. Bez váhania som si vybrala štúdium odboru matematiky na VŠ. Nerozmýšľala som nad tým, ako sa s matematikou uplatním, jednoducho som išla študovať to, čo ma bavilo najviac. Od tretieho ročníka som si zvolila ako hlavné zameranie počítačovú grafiku a geometriu a ako vedľajšie zameranie informatiku pre matematikov. Dá sa teda povedať, že som informatiku študovala, aj keď nie úplne plnohodnotne.
Ako Vás vo Vašom rozhodnutí ísť študovať IT alebo v IT pôsobiť podporovala/odrádzala rodina a okolie?
V čase, keď som sa rozhodla ísť na gymnázium a navyše som si vybrala matematickú triedu, moji rodičia nechali všetko na mňa. Moja mama sa ma len raz opýtala, či naozaj chcem ísť medzi tých kockáčov 
Ona bola jazykárka a bola by privítala, keby som radšej išla do jazykovej triedy. Môj otec by bol možno radšej, keby som sa venovala klavíru, aj keď sám bol programátor. Ale nikdy ma nepresviedčali a podporovali ma v mojich rozhodnutiach.
Povedzte nám niečo o Vašej práci, čomu sa venujete?
Som členkou scrum teamu ako vývojár a teamový analytik. Časťou mojej práce je requirements engineering a zároveň riešim úlohy z nášho teamového backlogu – vývoj nových čŕt alebo riešenie chýb.
Niečo o spoločnosti, v ktorej pracujete.
Spoločnosť Siemens Heathineers sa zaoberá vývojom medicínskeho softvéru. Odkedy som nastúpila, pracujem v oblasti imagingu, teda na zobrazovacej časti softvéru.
V čom Vám práca v IT sektore vyhovuje? Resp. aké výhody tento sektor ponúka, špeciálne Vám?
Zaujimavá práca, ktorá ma baví; flexibilný pracovný čas a skrátený úväzok; možnosť vzdelávania, a to aj v technológiách, ktoré momentálne nie sú na projekte používané; práca z domu; podpora športových aktivít, vzhľadom na sedavé zamestnanie… – to je to, čo mi vyhovuje a pokladám to za výhody. A tiež to, že môžem mať na sebe každý deň rifle a tričko a vôbec nemusím žehliť
Objaví sa v kolektíve, v ktorom pracujete aj nejaká kvetinka alebo je to prevažne mužský kolektív?
Občas sa objaví aj kolegyňa, ale je to prevažne mužský kolektív. S ľuďmi z IT sa mi vždy dobre spolupracovalo, či to boli kolegyne alebo kolegovia. Napriek tomu, že v tíme sme každý iná povaha, veľmi dobre si rozumieme a navzájom sa dopĺňame.
Ako ŽENA na Vašej pozícií vo svete IT, stretli ste sa s nejakými predsudkami?
Áno, v práci som sa s predsudkom stretla, ale nie čo sa týka programovania, ale šoférovania. V prvej firme, do ktorej som nastúpila, mi bez problémov dali auto na služobnú cestu do Nemecka, sotva ma poznali. V inej mi naznačili, že ja by som šoférovať nemala, aj keď to bolo iba v rámci mesta. Ja som si z toho samozrejme ťažkú hlavu nerobila. S predsudkami, aj s vlastnými, sa stretávame celý život. Dobré je vedieť odhadnúť, kedy sa s nimi oplatí bojovať a kedy to nestojí za reč. Vedieť si uvedomiť vlastné predsudky a zmeniť názor tiež nie je na škodu.
Myslíte si, že by malo byť v IT viac žien (prečo)?
Tie, čo majú záujem, by určite do toho mali ísť. Dá sa to zvládať aj popri deťoch, nie každý ajťák musí sedieť za počítačom do noci. Dnes už často aj muži chcú tráviť viac času s rodinou, alebo mať viac času na svoje záľuby. Samozrejme, vždy sa je čo učiť a dá sa zlepšovať, nakoniec to je na tejto práci to zaujímavé. Ja mám takú skúsenosť, že ľudia v IT si veľmi radi pomáhajú, stačí nahlas zarozmýšľať a už počuť návrhy možných riešení od kolegov. Nestretla som sa s nikým prehnane ambicióznym, ktorý by druhému neporadil, aby potom mohol upozorniť na to, že vie niečo lepšie. Občas si tvrdohlavo obhajujeme vlastné riešenia, ale u nás sa v diskusiách rešpektujeme, aj keď možno niekedy trvajú dlhšie.