Ak si práve na začiatku svojej cesty v IT, možno sa ti zdá, že všetci ostatní už presne vedia, kam smerujú. No nie je to vždy tak. Kariéra v technológiách často nepripomína priamku, ale skôr kľukatú cestu plnú skúšania, učenia sa, občasných krokov bokom. Rozprávali sme sa so Soňou Pochybovou, softvérovou inžinierkou a manažérkou, ktorá prešla výskumom, inžinierstvom aj vedením tímu. Tu je jej pohľad na kariérny rast v IT – otvorene, ľudsky a s dávkou praktických rád.
Mali ste na začiatku predstavu, kam sa chcete v kariére uberať?
Nie, veľmi dlho to bolo úplne bez plánu. Proste som niekde prišla, začala som robiť inžiniering a popritom som tak prirodzene preberala zodpovednosti bez toho, aby som mala oficiálnu autoritu. Vždy ma bavilo koordinovať prácu, riešiť problémy s ľuďmi, plánovať.
Až keď som prešla do Microsoftu, nastal moment, že sa so mnou manažér začal cielene rozprávať o tom, čo mi ide, čo chcem rozvíjať a kam by som sa chcela v kariére posunúť. Takéto rozhovory sme predtým nerobili a práve to mi veľmi chýbalo.
Čo vám dalo pôsobenie vo veľkej firme ako Microsoft?
Naučila som sa tam viac rozmýšľať nad vlastným rozvojom. Lebo tam sa očakáva, že máte pravidelné kariérne rozhovory s manažérom. Že spolu hľadáte veci, ktoré vám idú, v čom sa chcete zlepšiť alebo ktoré smery skúsiť.
Ak napríklad niečo človeku nejde alebo sa v tom necíti komfortne, má sa ozvať a firma mu pomôže hľadať inú cestu. Ten systém tam fungoval dobre. Nie dokonale, ale ak si dokážete vypýtať podporu, môžete ju aj dostať. A teda aj rásť.
Znie to ako veľmi podnetné prostredie. Odporúčali by ste teda veľkú firmu ako štart pre juniora?
Určite áno. Najmä keď ešte človek nevie úplne presne, čo chce robiť.
Vo veľkej firme je veľa technológií, tímov, projektov, pri ktorých sa dá vyskúšať viacero vecí. A keď je firma nastavená tak, že chce rozvíjať ľudí a rozpoznávať ich talent, môže to byť veľmi silný štart. Samozrejme, ani tam nefunguje všetko ideálne, ale ak sa nebojíte pýtať a skúšať, veľa sa tam naučíte.
Čo by ste odporučili niekomu, kto ešte len študuje a má pocit, že nevie, akou cestou sa chce uberať?
Skúšajte. Je úplne v poriadku, že ešte neviete. Dôležité je začať niekde, kde sa cítite aspoň trochu dobre, a postupne zisťovať, čo vám sedí. Možno zistíte, že vás bavia dáta, ale menej analýza a viac architektúra. Alebo že chcete riešiť backend. Alebo že vás viac láka komunikácia s ľuďmi než kód.
Začala som viac chodiť na rôzne technologické eventy, kde som sa stretávala a rozprávala s novými ľuďmi. Rozširovala som si network a začala som sa učiť nové veci – aj takýmto spôsobom. Odporúčam to každému, kto hľadá cestu. Na rôznych podujatiach je možné stretnúť inšpiratívnych ľudí, ktorí vám môžu pomôcť otvoriť dvere k novým príležitostiam, či už pre vašu kariéru, alebo osobný rast. A niekedy môže byť tento človek aj mentor, ktorý vám poskytne zaujímavé rady.
Ktoré stretnutia vás ovplyvnili najviac?
Napríklad v Microsofte som sa zoznámila s ľuďmi, ktorí sú tam 20 rokov a sú na vysokých manažérskych pozíciách. Prešli rôznymi etapami, dokázali mi poradiť v mnohých veciach, ktoré by som normálne nemala šancu objaviť. A keď s takýmito ľuďmi diskutujete, získavate perspektívu, ktorá vám môže otvoriť oči a ukázať nové cesty.
Kedy je podľa vás čas zmeniť tím, projekt alebo firmu?
Keď cítite, že stagnujete. Alebo keď sa ukáže, že vaše ambície a to, čo tím potrebuje, sa rozchádzajú. Niekedy sa dá v rámci firmy prejsť do iného tímu a skúsiť niečo nové. Ak nie, je úplne v poriadku odísť. Netreba sa báť zmeny.
Hovoríte, že v kariére treba skúšať. Kedy je podľa vás čas vybrať si špecializáciu?
Keď nájdete niečo, čo vám naozaj sedí. Vtedy určite choďte do hĺbky. Ale ak si nie ste istí, skúšanie je úplne v poriadku. Pomôže vám to zistiť, čo vás baví a v čom ste silní. Mne napríklad prirodzene sedelo organizovanie vecí, plánovanie, komunikácia s ľuďmi. Až neskôr sa to formálne zmenilo na manažérsku rolu.
Ako by ste opísali rozdiel medzi juniorom a seniorom?
Senior nie je len niekto, kto má viac rokov skúseností. Je to človek, za ktorým prídu ostatní, keď majú problém. Nie preto, že „musia“, ale preto, že mu dôverujú. Senior pomáha nastavovať smer. Jeho názor má váhu.
Ak sa chcete stať seniorom, napíšte si, čo to vo vašej firme znamená. Zistite, aké schopnosti na to potrebujete. Porozprávajte sa s manažérom, kolegami, zapojte sa do komunity. A nastavte si konkrétny cieľ – napríklad že o dva-tri roky tam chcete byť. Treba sa pýtať, či je vôbec priestor pre váš rast. Napríklad či je tam vôbec potreba, aby tam bol ďalší senior. A ak nie, možno je čas pozrieť sa inam.
Aké schopnosti sú najdôležitejšie pre juniora pri nástupe do práce?
Pre juniorov je kľúčové ukázať ochotu učiť sa. Nemusíte vedieť všetko, ale musíte ukázať, že vám to myslí a že máte chuť prijať výzvy.
Dôležité je začať rozmýšľať nad problémom, aj keď neviete, ako presne ho vyriešiť. Hovorte o tom, čo vám ide v hlave, a nezastavujte sa pri prvých nejasnostiach. Namiesto toho ukážte, ako pristupujete k riešeniu. Ukážte, že máte otvorenú myseľ a dokážete sa prispôsobiť. Takýto prístup sa veľmi cení, pretože je to v podstate o tom, ako komunikujete, ako rozmýšľate a ako sa chystáte postupne rásť.
Začiatky v IT môžu byť pre mnohých náročné – najmä ak nemajú v okolí veľa ľudí s podobnou skúsenosťou. Čo by ste odporučili tým, ktorí práve začínajú?
Pre všetkých, ktorí začínajú s prácou v IT, je veľmi dôležité mať systematický prístup. Informácie môžu byť na začiatku veľmi zložité, ale treba si ich usporiadať. Aktívne pracujte na projektoch, vyhľadávajte kurzy a riešte praktické problémy, ktoré vám môžu pomôcť pri príprave na interview. Portály ako LeetCode alebo DataCamp sú skvelé na riešenie problémov, ktoré vám rozšíria obzory.
A určite sa snažte nájsť štruktúru, aby vás to nezahltilo. Stanovte si konkrétne ciele na týždeň a nepreťažujte sa. To vám pomôže zostať motivované a nezamotať sa v množstve nových informácií.
A čo portfólio? Oplatí sa vytvoriť ho ako junior?
Určite áno, ak máte príklady svojich prác, určite ich spomeňte. Aj keď nemáte priame pracovné skúsenosti, vlastné projekty ukazujú vašu iniciatívu a ochotu sa učiť. Na pohovoroch to môže zaujať, pretože ukazuje, že ste schopní sa samostatne angažovať a že máte proaktívny prístup.
Aj keď to nie je povinné, je to veľmi pozitívne. Rovnako dôležité je pochopiť, že interview sa netýka len technických schopností. Ide v ňom aj o váš prístup, o to, ako riešite problémy, ako komunikujete a ako zvládate výzvy. Preto sa nikdy nebojte ukázať, že sa snažíte, aj keď nie všetko je dokonalé.
A čo by ste odkázali tým, ktorí sa možno práve teraz cítia stratení?
Že je to úplne normálne. Nikto z nás na začiatku nevedel. Skúšajte, pýtajte sa, rozprávajte sa s ľuďmi, ktorí vás inšpirujú. A keď zistíte, že niečo nie je pre vás, zmeňte smer.
To nie je zlyhanie.
To je súčasť rastu.
