Minulý rok sa stala aj laureátkou ocenenia Žena v IT, ktoré sme po prvýkrát ako Aj Ty v IT udeľovali.
Na čom aktuálne pracuješ?
Mám takú dvojitú rolu – na jednej strane v rámci nášho regionálneho technologického centra (SK, CZ, HU, RO, BG) mám na starosti projekty, ktoré dodávame pre klientov z verejnej správy a zo zdravotníctva, na druhej strane vediem našu radu pre firemné občianstvo, takže do mojej kompetencie spadajú práve aktivity s pozitívnym dosahom na komunitu – od darcovstva, dobrovoľníctva cez všetky pro bono projekty, ktoré realizujeme pre našich neziskových partnerov. Akurát nedávno sme dokončili implementáciu CRM na báze Salesforce pre VAGUS.
Na ktorý úspech vo svojej kariére si najviac hrdá?
Jednoznačne je to práve ocenenie Žena v IT. Pre mňa je toto ocenenie nielen uznaním môjho profesijného života, ale aj to, že si niekto všimol, že roky vkladám energiu do oblasti rozvoja digitálnych zručností v rámci nášho vzdelávacieho systému a tiež podpory dievčat a žien v IT. Je naozaj super vidieť, že moje aktivity majú konkrétny dosah. A to, že to niekto vníma a oceňuje, je pre mňa obrovským zadosťučinením.
Na druhom mieste je pre mňa asi ocenenie IT projekt roka, ktoré sme ako firma získali v roku 2023 za aplikáciu, ktorú sme vyvinuli pre organizáciu Cesta von a ktorá je kľúčová pre fungovanie ich úžasného programu Omama. Toto ocenenie je taký slovenský IT oskar a je super, že sme ho dostali za nekomerčný projekt s pozitívnym sociálnym dosahom.
Čo ťa motivovalo zotrvať v spoločnosti Accenture viac ako dve desaťročia?
Moja práca v Accenture bola vždy hlavne o projektoch pre klientov a každý projekt je iný. Keď robíte pre rôznych klientov a navyše aj obsahovo je tá práca iná, je to tak trochu, akoby ste znovu začínali v inej firme. A baví ma, že sa to vždy nejako „uzavrie“, že sa niečo dokončí a môže sa ísť ďalej. A popritom sa stále učíte nové veci. Ja som mala unikátnu šancu byť začiatkom tisícročia súčasťou veľkých transformačných projektov pre slovenských klientov z rôznych sektorov, ktoré prinášali do firiem naozaj zásadné zmeny. Čiže to bolo aj skutočne vzrušujúce. Lenže vzrušujúce je to stále. Lebo stále sa niečo mení, teraz napríklad s intenzívnym príchodom AI som opäť zvedavá, kam sa posunieme.
Čo si sa naučila z projektov, ktoré nevyšli podľa očakávaní?
Teraz by som už bola asertívnejšia ohľadom svojich vlastných preferencií a nesnažila by som sa vyhovieť niekomu len preto, aby som sa vyhla nejakej negatívnej emócii alebo pocitu vlastného zlyhania.
Som z generácie, ktorá bola pripravená veľa pracovať, a roky mi trvalo pochopiť, že môj vlastný wellbeing je tiež veľmi dôležitý. Niekedy si treba pripomenúť, že akokoľvek sa nám zdá situácia zložitá, je to „len“ práca. A v našej práci štandardne nejde o život a zväčša sa to dá vždy nejako adekvátne vyriešiť. Môj kolega má na to takú peknú vetu: „Najhoršia je smrť z oplašenia sa.“
Máš ešte niekedy trému či obavy, keď ideš do nového projektu?
Jasné, že mám trému, respektíve aj ja, podobne ako väčšina žien, bojujem s impostor syndrómom – vždy mám pochybnosti, či ja som tá správna osoba, či to dám… Je to však o zodpovednej a dôkladnej príprave aj o tom, že po rokoch si už sama snažím uvedomiť, že čo najhoršie sa môže stať… A že kto už iný by to mal dať… Musíme pracovať na svojom sebavedomí, ženy!
Aké konkrétne iniciatívy si zaviedla na podporu žien v IT sektore ?
Stála som napríklad pri zrode upskillingových IT kurzov pre ženy, ktoré sme ako Accenture iniciovali alebo podporili v rámci partnerstiev s Aj Ty v IT a IT v kurze, dokonca sme zorganizovali niekoľko edícií intenzívnych kurzov pre ženy aj vo vlastnej réžii. Viacero absolventiek týchto kurzov dostalo u nás aj príležitosť zamestnať sa. A ďalším ženám sa podarilo naštartovať kariéru v IT mimo Accenture.
Druhá línia mojich aktivít sa zameriava na vekové kategórie dievčat na základných a stredných školách. Jednou z top udalostí je pre mňa napríklad každoročný Scratchaton organizovaný Aj Ty v IT (posledné dva roky okrem Bratislavy už aj v Košiciach). Jeho cieľom je dievčatám v predpubertálnom veku ukázať, že programovanie je super, je to kreatívna a zábavná činnosť. Zatiaľ som ani jeden rok nevynechala možnosť hovoriť popritom s ich rodičmi o tom, ako a prečo podporiť ich dcéry v záujme o IT.
Aké výsledky si dosiahla?
Za posledných 20 rokov sa nám v Accenture na Slovensku podarilo vytvoriť lepšie podmienky pre nás ženy. Napríklad skrátené úväzky, flexibilný pracovný čas alebo práca z domu vôbec neboli pred 20 rokmi bežné. My sme to začali riešiť práve kvôli potrebám prvých kolegýň, ktoré sa začali vracať do práce po rodičovskej dovolenke, čo bol v tom čase aj môj prípad.
Samozrejme, nezostali sme len pri tom a aktuálne máme prepracovaný balík opatrení na podporu našich žien s cieľom zvýšiť rodovú vyváženosť u nás vo firme.
Ako vnímaš aktuálny stav diverzity a inklúzie v slovenskom IT sektore?
Podľa údajov 
Eurostatu z roku 2023 je zastúpenie žien v IT na Slovensku 17,4 %. Je tu istý pozitívny posun (pred desiatimi rokmi to bolo iba 9,1 %). Aj ja osobne sa snažím roky zvyšovať povedomie o tom, prečo sú ženy a ich rastúci podiel v IT naozaj dôležité a že aktuálna situácia stále nie je dobrá, aj keď ako krajina v tom rozhodne nie sme sami, rovnaké problémy majú aj inde.
Stále tu nie je pochopenie, prečo vlastne chceme mať v IT viac žien – že to nie je nejaká módna vlna, že to má reálne biznisové prínosy. Bez žien, podobne ako pri nedostatku akéhokoľvek iného typu rôznorodosti v pracovných tímoch, sa totiž znižuje diverzita názorov, čo vedie k menej kreatívnym a inovatívnym riešeniam problémov.
Diverzita v tímoch je preukázateľne spojená s vyššou efektivitou a konkurencieschopnosťou, ako aj s lepšou schopnosťou reagovať na výzvy a príležitosti. Navyše ženy tvoria polovicu populácie a ich nižšie zastúpenie v IT znamená stratu obrovského množstva talentu, nehovoriac o dopyte po IT profesiách, ktorý už teraz výrazne prevyšuje ponuku pracovnej sily v tejto oblasti.
Máš nejakú otázku, ktorú by si chcela dostávať častejšie? Prípadne otázku, ktorú by si chcela, naopak, dostávať čo najmenej?
Niežeby mi to nejako zásadne chýbalo, ale prekvapuje ma, že sa ma nikto nepýta na osobnejšie veci. Lebo podľa mňa aj to je súčasť príbehu každého z nás a často to prinesie práve ten kontext, prečo sa napríklad niekto v nejakej téme angažuje a podobne.
Bolo by super, keby sa ma ľudia prestali pýtať veci ako: „Prečo vlastne chcete viac žien v IT (respektíve vyváženejšie zastúpenie aj v iných odvetviach)?“ Znamenalo by to, že ako spoločnosť chápeme, že z rovnosti príležitostí profitujeme všetci. A vôbec by som už nechcela dostať otázku: „Prečo tie ženy nútite ísť do IT, keď ony to nechcú?“
Keď Sheryl Sandberg ovdovela, povedala, že je to niečo úplne iné byť zrazu jednorodičom a prehodnotila aj niektoré svoje výroky z minulosti. Zmenilo sa ti v niečom vnímanie ako jednorodičky?
Sheryl a jej príhovor o tom, ako sa vyrovnala so stratou manžela, boli pre mňa veľkou inšpiráciou po tom, ako som pred dvoma rokmi sama ovdovela. Nebolo to ľahké a stále nie je. Žiada si to čas. Veru, niekedy ma popadne až taký hnev, že do kelu, ešte aj toto musím riešiť a nemá to kto iný spraviť…
Ťažké to bolo aj v momentoch, keď dcéra mala 18, keď mala stužkovú, keď zmaturovala… Bolo to celé také smutné, že o čo sú tie moje deti ukrátené, keď v takýchto chvíľach tam nemajú aj toho svojho ocka… A máš úplnú pravdu – na druhej strane si hovorím, že sú tu mnohé matky samoživiteľky, slobodné, rozvedené a musia to nejako zvládnuť. A to majú často aj existenčné problémy. Áno, jednorodičia (aj muži) majú môj veľký obdiv a tiež mi to pozmenilo perspektívu.
Ktoré miesto na Slovensku máš najradšej a prečo?
Och, ja som veľká lokálpatriotka – vyrastala som na Liptove, priamo v dedine, ktorá sa volá Závažná Poruba, a chodila som do školy v Liptovskom Mikuláši. Takže jednoznačne môj Liptov – keď už vychádzam za Ružomberkom na diaľnicu, vždy som až dojatá. Ale žijem už viac ako polovicu života v Bratislave a mám rada toto mesto – nedopustím na Bratislavu, podľa mňa je to dobré miesto pre život.
Aké rady by si dala mladým ženám, ktoré zvažujú kariéru v IT sektore?
Nech do toho rozhodne idú, nech to skúsia! Chápem, že obzvlášť my ženy si často vytvárame umelé bariéry v obave, že nie sme na niečo dostatočne pripravené, dostatočne schopné alebo skúsené (už som raz spomenula impostor syndróm).
Pre mňa osobne bolo veľmi oslobodzujúce, keď som konečne dokázala zmeniť pohľad na toto a vždy, keď príde nejaké zaváhanie, zopakujem si: „No a čo najhoršie sa môže stať?“ A zväčša zistím, že sa v podstate niet čoho obávať.
Rovnako to platí aj pre ženy zvažujúce kariéru v IT. A ak hľadajú podporu, ktorú vo svojom okolí nenachádzajú, môžu ju nájsť inde – napríklad v komunitách okolo organizácií, ako je Aj Ty v IT, alebo aj cez individuálny mentoring.
